Archives for "BARkultur"
OBYČAJNÝ BARMAN
Už dlhšiu dobu uvažujem, či sa ešte môžem nazývať barman. Nie, že by som vám na tejto strane chcel slávnostne ohlásiť svoj odchod do barového dôchodku, len rozmýšľam nad toutou krásnou prácou.
Taký barman, ten sa má. Chodí si do práce na svoju smenu. Rád príde o pol hodinku skôr, aby si v pokoji pripravil svoje pracovisko, ktoré nazýva chrámom, či oltárom v ňom. Pripraví si ho tak, aby ho v ten večer nič neprekvapilo. Vie, aký je deň, dokonca cíti niekde v kostiach, či bude dosť práce, alebo to bude kľudný večer. Skontroluje si stav surovín z predošlého dňa pripraví si čerstvé, skontroluje stav zásob alkoholu, ovonia bylinky. Preverí čistotu barovej dosky, vyroná stoličky, pustí si nejaký melodický jazz a pripraví si espresso. K tomu si prinesie noviny a s kávou nasaje informácie z predošlého dňa. Čistý, voňavý, spravidla oholený, si upraví rukávy na košeli, nasadí gumy nad lakeť. V zrkadle skontroluje úsmev a uhladí účes. Uberie na intenzite svetla, ešte raz, len tak pre istotu a potešenie preleští barovú dosku. Prinesie si čerstvé ľadové kocky a je pripravený vítať hostí. Vie takmer o každom jednom, ktorý prekročí prah baru a odhrnie ťažký záves. Veľa z nich pozná. Je tam pre nich. Stretávajú ho pravidelne, zdá sa im až neuveriteľné, že je tam vždy, keď sú práve oni v bare. Myslia si o ňom, že je stále v práci. On aj stále v práci je. S čistou hlavou. Nezaťažený číslami štatistík, či úspešnosti predaja a inými nepodstatnými vecami. Nie je mu jedno, koľko ľudí príde a koľko drinkov predá. Práve naopak. Je rád, keď je tých drinkov viac. Continue Reading
NAJLEPŠIA OLIVA NA SVETE
Nevedel som sa dočkať, kedy sa nalogujem do zákulisa tohto blogu aby som mohol začať písať. Chcem napísať ódu na olivu, aj keď v skutočnosti neviem, ako sa taká óda na olivu vlastne píše. Nemyslím tým olivu, ktorú kúpite v metre, či v tescu a je naplnená kápiou, mandlou, či sardelou, alebo jej niekto vytrhal vnútornosti a nechal ju prázdnu. Nechcem ani písať ani o tých olivách, z toho gréckeho obchodu, čo ma z neho vyhnala predavačka a povedala mi, že som zlý človek, pričom som si chcel iba kúpiť dva poháre olív. Continue Reading
TISÍCROČNÁ VČELA
Túžba spojiť bar s nejakou ďalšou kultúrnou inštitúciou nepochádza iba z mojej barovej závislosti. Je to túžba stará asi tak, ako existuje kultúra “American Baru” a drinkov amerického typu. Vlastne, keď sa nad tým zamýšľam, tak som som z časti naklonený názoru, že niečo podobné divadlu mohlo kľudne vzniknúť vo viac, či menej v opitých hlavách. Bolo asi prirodzené, že sa pri popíjaní vykvasených ovocných štiav ľudia zabávali medzi sebou tak dlho, až sa z toho postupom času a civilizovaním spoločnosti stala forma umenia. /ale mohlo to byť aj naopak:)/ Podobným vývojom prešilo aj prírodne vykvasené ovocie a jaskyne postupne vystriedali mahagónom obložené steny baru s lustrami.
Continue Reading
BEEFEATER 24 BARTENDER COMPETITION
Pôvodne som ani nemal v úmysle sa obzerať za touto súťažou. Na modrej sociálnej sieti ste už určite zaregistrovali mnoho pozitívnych ohlasov…
Veru, skvelá organizácia, výborný výber miesta, kvalitný brand a k tomu perfektný servis nie len pre porotu, ale hlavne pre súťažiacich, ktorí si ho naozaj užili.
Z pohľadu slovenskej účasti ma zaujala však iná vec, ktorá ma napadla až dnes ráno, keď som s vďakou odpisoval českej Brand Ambassadorke pre Beefeater gin Katke Kluchovej.
Continue Reading