Posted by Luboš on 31st marec 2020

BUGSY`S MÁ 25.

Mám veľa tém v hlave. Zamýšľam sa nad zbytočnosťou našej práce v súvislosti s udalosťami, ktoré práve prežívame. Mám rozrobený článok o Maťovi Hudákovi ako bol v Bratislave a mám všetky receptúry na jeho drinky, aby ste si ich mohli niekedy v bare namiešať. Mám v hlave internetový obchod, ktorý by nám pomohol predávať naše veci popri ďalších kvalitných produktoch, ktoré zatiaľ u nás nemáme, ktomu chystáme pekné veci s Pernod Ricard.

Ale teraz, v tomto momente má prednosť najdôležitejšia udalosť!
Presne 25 rokov dozadu o 19.00 otvára svoje dvere prvý pravý a naozajstný American bar po 40 ročnej ére socializmu. Keďže nebol internet, nemal som v tom čase ani potuchy, že sa takéto niečo deje. V tom čase som práve nastupoval na moje nové miesto v Mníchove a začal sa učiť základom podobných drinkov, aké vtedy prezentoval Bugsy`s ako svoj hlavný predajný artikel.
Odvtedy sme prešli kus cesty. Síce sa naše cesty nijako výrazne nespojili, vždy kráčal so mnou. Aby som sa neopakoval, vytiahol som z archívu môj článok pre Barmagazine, ktorý som písal pred 10. rokmi a nezmenil by som v ňom slovo ani dnes:

BUGSY`S…. Čo ma prvé napadne pri tomto bare?
Prvé slovo je obdiv. Obdiv od prvého momentu, kedy som čítal v časopise BAR&MANN rozhovor s Vaškom Vojířom a Zdeňkom Šulcom. Tí akoby hovorili nahlas z mojej hlavy to, čo som si v tom čase o bare iba myslel a títo dvaja páni v rovakom veku ako ja to už naplno realizovali. Obdiv z ranných čias internetu, kde som v intenetovej kaviarni pravidelne virtuálne navštevoval tento bar a čítal si bohatú komunikáciu medzi vernými zákazníkmi a barmanom, ktorý s humorom a nadhľadom odpovedal na otázky a dotazy. Už vtedy mi tento bar poskytoval potešenie, aj keď som v ňom nikdy pred tým nebol.
Druhé slovo, ktoré ma napadne je Rešpekt.
Rešpekt od prvého momentu, kedy som vstúpil prvý krát do tohto baru. Samozrejme, že som si predstavoval, ako si pekne oblečený, upravený a vo forme sadnem za bar a znalecky si objednám vtedy môj obľúbený Whiskey sour, čím vzbudím barmanovu pozornosť. Ako že budem ten, čo sa vyzná. No, trošku sa to nepodarilo. Do baru som prišiel mokrý a premrznutý z krúpovej búrky, bar beznádejne plný, tak že som postával niekde vzadu. Prvý drink, ktorý som tu pil bol Aperol Sour. Dnes bežná vec, ale vtedy mi to akosi symbolizovalo Schumanna, jeho bar a drink, ktorý som tam pil prvý krát a tu som si ho spontánne objednal tiež. Potom som sa dostal nejako k baru a čumel  na blonďáka  na prvom poste a usmieval sa nad známym štýlom práce. Ktovie, čo si o mne barman myslel..
Kúpil som si ešte modrú bibliu a aj s miešatkom od mojita v ruke odchádzal s naplnenými očakávaniami na dlhú dobu preč. Neskôr som sa niekde dočital, že kovové miešatko z ušľachtilej ocele nie je možné si zobrať len tak zo sebou, tak som sa aj dosť hanbil…
Rešpekt, obdiv a úcta k tomuto baru zostáva aj po 15. rokoch. Dnes aj preto, ako tento bar dokázal a stále dokáže nenásilne a nenápadne ovplyvňovať ostatných. Svojím štýlom, vnímaním baru, drinkami, osobnosťami. Stále je to tam, v tej pivnici to jednoducho cítim od prvého momentu vždy, ako do baru vkročím. Aj keď som štýlom práce možno trochu zahol a našiel si vlastnú cestu, nič to nemení na tom, že obdivujem, ako mladší barmani dokázali prebrať rešpektovaný štýl a vnímanie baru od svojho šéfa bez toho, aby on osobne bol pri nich na každodennom tréningu a s akou hrdosťou takmer všetci bývalí a súčasní barmani hovoria, že pracovali, alebo pracujú práve v Bugsy`s… 

Medzičasom sa nazbieralo veľa momentov, ktoré som v tomto bare zažil. Mal som obdobie, kedy som do Prahy cestoval pomerne často a návštevu Bugsy`nevynechal ani jeden krát. A aj keď sa medzičasom otvorilo v Prahe veľa veľmi kvalitných barov, Bugsy`s zostáva srdcovka. Už možno nie kôli interiéru a ani kôli drinkom aj keď samozrejme stále hrajú prvú ligu.
Je to kôli pohostinnosti. Pocitu, keď prídeš domov. Pocitu, ktorý ti chalani dávajú a je jedno, či tam Václav je, alebo nie je.
V pamäti mi zostal zvlášť jeden večer, kedy sme boli v bare so Stanlym a Karolom Domischom. Václav bol pri nás a už ani neviem ako sa zvrtla reč na Almond Cigar a že by sme si ho aj dali, ale naozajstným zážitkom by bolo, keby nám ho urobil sám človek, ktorý ho vymyslel. Václav o chviľu zmizol, aby sa zase vrátil so zásterou okolo pása a vystrúhal tri krásne drinky a my traja sme s úžasom bez slova na neho zízali. Pre jeho štýl a ochotu urobiť nám z večera zážitok aj napriek boľavému chrbtu a napriek tomu, že za barom už nepracoval. Dal nám pocit dôležitosti, výnimočnosti a pohostinnosti, ktorú cítim pri každej jednej návšteve.

Posted by: Luboš Rácz
foto: archív Bugsy`s Bar
autor: Jan Jiříček

No comments yet!

Post your comments