Archives for "Nezaradené"

Tento článok som som písal tesne pred koncom roka. Zverejňujem jeho upravenú verziu. Musím sa priznať, že ten pôvodný bol trochu viac skeptický, aj keď pôsobil vcelku vyrovnane a pozitívne. Bol iba konštatovaním, že barová história už dnes nikoho nezaujíma. Potom mi prišla do ruky nová kniha Martina Hudáka Spiritual Coffee. Doporučujem si ju kúpiť. Táto kniha, plná historicky encyklopedických informácií mi dosť silne popravila názor a ešte ho vylepšil Stano Harciník, ktorý tiež napísal úžasnú barovú knihu – v slovenčine (!) a dodal mi energiu na to, aby sme na našu históriu nezabudli, poznali ju, rešpektovali ju tak, ako rešpektujeme všetko to pekné a nové, čo sa dnes v bare deje.

Pôvodne som mal tento Newsletter písať asi pred mesiacom a pol, kedy nás jedna veľmi prestížna organizácia – 50 BEST BARS, ktorá každý rok vyhlasuje 50 najlepších barov na svete, zaradila na svoju stránku
50 Best Discovery, kde zaraďuje reštaurácie a bary, ktoré sa oplatí navštíviť a ktoré považuje za 50 objavov roka 2021. Je to zoznam, ktorý sa nedá nijako zaplatiť, niekto relevantný vás tam musí nominovať a musíte dostať dostatok hlasov, aby ste tam boli zaradení.

Srdečne pozdravujem zo Záhiru. Tento post primárne venovujem našim drahým hosťom. Rozhodol som sa, aj keď trochu netradičného miesta, vám aspoň takto priblížiť, čo sa deje za našimi dverami, keď teraz fungujeme v obmedzenom režime a zároveň vás aj informovať, keď budeme mať niečo nové. A to samozrejme vždy máme!

Strašná doba pre bar. Nikde nikoho, nie je komu predávať, drinky robíme do fľaše a fotíme si na instagram. Už sme zabudli, aké je to hosťom robiť drinky na mieru, podľa toho na čo majú chuť a v akej nálade sa práve nachádzajú. Ale nechcem o tom. Asi som to spomenul len preto, aby moje ďalšie riadky vyzneli ako krásny kontrast k tomu, čo tu bolo a v čo dúfame, že sa vráti. 

Víťa Cirok, ktorého teraz nejdem predstavovať, lebo mám málo času a spolieham sa na to, že ho moji čitatelia poznajú / ak nie, nech použijú google/, dal dnes na FB ďalší zo svojich energických postov. Nájdite a prečítajte. Je tam k nemu táto fotka.

Skôr, ako vám sem hodím článok, na ktorom pracujem od minulej soboty – bude to naozaj pekná story o benátskom Harry`s Bare, musím sa s vami podeliť o jednu novinku v nápojovom svete, z ktorej som bol na prvý pohľad vyslovene zhrozený.

Mám veľa tém v hlave. Zamýšľam sa nad zbytočnosťou našej práce v súvislosti s udalosťami, ktoré práve prežívame. Mám rozrobený článok o Maťovi Hudákovi ako bol v Bratislave a mám všetky receptúry na jeho drinky, aby ste si ich mohli niekedy v bare namiešať. Mám v hlave internetový obchod, ktorý by nám pomohol predávať naše veci popri ďalších kvalitných produktoch, ktoré zatiaľ u nás nemáme, ktomu chystáme pekné veci s Pernod Ricard.

Ale teraz, v tomto momente má prednosť najdôležitejšia udalosť!
Presne 25 rokov dozadu o 19.00 otvára svoje dvere prvý pravý a naozajstný American bar po 40 ročnej ére socializmu. Keďže nebol internet, nemal som v tom čase ani potuchy, že sa takéto niečo deje. V tom čase som práve nastupoval na moje nové miesto v Mníchove a začal sa učiť základom podobných drinkov, aké vtedy prezentoval Bugsy`s ako svoj hlavný predajný artikel.
Odvtedy sme prešli kus cesty. Síce sa naše cesty nijako výrazne nespojili, vždy kráčal so mnou. Aby som sa neopakoval, vytiahol som z archívu môj článok pre Barmagazine, ktorý som písal pred 10. rokmi a nezmenil by som v ňom slovo ani dnes: