Archives for "Nezaradené"
BERLÍNSKY CHARAKTER
Pred pár dňami mi na Instagrame vyskočilo reelsko nádhernej kubánskej piesne od Buena Vista Social Club. Album vyšiel v roku 1997 a okamžite nastavil nové vnímanie kubánskej muziky na celom svete. Niečo podobné, aj keď v oveľa lokálnejšom ponímaní, to bolo aj s mojim prvým konceptom Paladium bar & restaurant v Nitre. Táto úvodná pieseň z albumu ma okamžite preniesla do spomienok a po dlhých rokoch som si spomenul, že tento album nám podvedome položil úplné základy konceptu.
Aj keď sme neotvorili pravý kubánsky podnik, ale muzika, drinky, vizuálny koncept menu a aj samotný názov boli s Kubou veľmi úzko prepojené.
CHARLES SCHUMANN OTVORIL BAR V JAPONSKU
Charles Schumann je okrem svojho baru a tvrdej dlhoročnej práce známy aj svojím srdečným vzťahom k Japonsku. Prvý krát navštívil túto krajinu, keď ho v polovici 90. rokov na ulici v Paríži oslovila PR manažérka Yochji Yamamota, či by nechcel predvádzať ako model v Tokiu. Jemu táto krajina tak vliezla pod kožu, že sa dlhé roky túži do nej stále vracať.
Continue ReadingITALICUS – CAMPARI 21. STOROČIA?
Nepochybujem, že ste pred nejakým časom zaznamenali na displayoch tých najlepších barov a aj niektorých bratislavských kaviarní výraznú tyrkisovo-zelenú fľašu, ktorá dokázala zaujať už na prvý pohľad. Rovnako prekvapivý bol aj jej obsah, preto že už pri prvom dúšku bolo jasné, že nič podobné sme ešte pred tým neochutnali. Italicus. Svieže, horké, výrazné a pritom jemné zároveň.
Continue ReadingPONÚKAM NA ODSTÚPENIE
Žiadny článok, a to som ich napísal už naozaj kopu, sa mi nezačínal písať tak ťažko, ako tento.
Rozhodol som sa ponúknuť môj Záhir, teda jeho priestor na odstúpenie. Dôvody, ktoré ma k tomuto vážnemu kroku vedú si nechám na samostatný článok, ktorý bude skôr zaujímať barovú komunitu, ako potencionálneho prevádzkovateľa tohoto charizmatického a zabehnutého priestoru.
Teraz je oveľa dôležitejšie dať vedieť, čo je vlastne v ponuke a prečo je výhodnejšie zobrať môj priestor, ako stavať nový.
TOKIO
Charles Schumann:
Konečne doma?
Ako veľmi si mi chýbalo.
obrovské, ale predsa blízke!
Obchody z knihami
otovrené cez deň aj v noci!
Listovať
Čítať
Inšpirovať sa
a všetky kúpiť a potom vláčiť domov.
každý deň.
Masy ľudí
Shibuya
denne prekročená milónom ľudí
Čaká tu ešte niekde Hachi Ko
na svojho priateľa?
Masy ľudí
a pritom ani z jedného sa necítim ohrozený
žiadna viditeľná agresivita!
Nikdy. Ani v noci.
Kde ešte niekde na svete sa môžete
v týchto miestach cítiť bezpečne a stráviť
tam deň či noc?
Pritelia
ktorí starostlivo pripravujú
kávu celý deň
tešia sa, keď sa objavím.
Kishi
Benfiddich
Trench bar
Kishi hovorí že ma cíti?
Ak prosím?
Keď som tu v meste, vo veľkom
obchodnom dome blízko jeho baru
a zrazu stojí predomnou?
Tokio – Paríž
9730 km!
33 rokov, čo som tu bol
prvý krát pre Comme de garcons
na Yohjiho fashion show!
neuveriteľné že som v katalógu
50. výročia značky!
spolu s John Malkovich
John Lurie
Dennis Hopper….
Tokio
tri dni je málo.
Stretnutia
Kishi
Rogierom
Nick.
žiaľ veľmi krátke.
Corona tu zanechala svoje stopy.
veľa priestorov je prázdnych
Hotely, aj tie najväčšie už namajú
dokonalý servis.
Už vás tu nikto nevíta pred vstupom.
Kde sú tí elegantní ochotní páni,
v čiernych oblekoch?
Na prvý pohľad nedostupní, ale aj
tak vždy pripravení vám poradiť?
Teraz, keď som sa trochu naučil ich reč,
už tu nie sú.
Som smutný.
Veľmi smutný.
Bary zatvárajú skôr.
Majú problémy s barmanmi.
ako všade.
Nevyrástli a ani sa preto nenarodili.
Aj bary, ktoré sú svetoznáme.
Starí páni už nestíhajú a veľmi trpia.
Tak veľmi to vidieť!
Ale stále to nevzdávajú.
Ako dlho ešte?
Malé bary iba s majiteľom za barom.
Ešte stále neobjavené.
Tí jedniní majú šancu robiť ďalej
to, čo tak všetci obdivujeme.
Ale musí všetko ešte byť tak japonské?
Pre koho??
Pre nás??
Veď my sami sme sa už tiež vzdali
svojich vlastných predsavzatí ako sme to chceli robiť.
Hosť je dôležitejší ako ten za barom!!!
Ten, čo je bez štýlu a tak nevhodne oblečený.
Za pár dní som toho videl veľa.
Zostaň v tom, čo robíš!
Mám nápad.
nevzdávaj to.
Sayonara
Tokio
