Archives for "ZÁHIR"

Záhir je tu už 14. rok. Prechádza si rôznymi fázami vývoja, ktorý je poznačené miestom, kde som sa ho rozhodol otvoriť. Mnohí hovoria, že ak by bol v Prahe, Viedni, či v New Yorku, dávalo by to väčší zmysel. Bolo obdobie, kedy som im dával za pravdu, ale dnes sa témou zmysluplnosti už vo svojom vnútri nezaoberám. Je to tak, ako to je.

Čo ma v posledných dňoch však chytilo za srdce je emócia. Impulz neprišiel v mojom bare, ale na koncerte klaviristu Norberta Daniša, ktorého som v Synagóge zažil už druhý krát. Čo tento človek dokáže cez svoje ruky vytvoriť je neuveriteľné. Dva koncerty a dve emócie. Kým prvá bola skôr o bolesti a láske, táto druhá o vnútornom vyrovnaní, pochopení a očistení.
Som presvedčený, že každý jeden poslucháč aspoň na malú chvíľu zatúžil hrať na klavíri tak ako on. A nie len hrať, ale hlavne vytvárať také nádherné pocity, že to vnútorne musí s každým pohnúť a každý si tam nájde to svoje s ohľadom na to, v akom životnom rozpoložení sa práve nachádza. Niekedy vás to núti premýšľať, dokáže oči zaliať slzami, alebo len ich zavrieť a nechať sa unášať prítomnosťou a vychutnávať nádhernú chvíľu.
Moje umenie je s jeho virtuóznym hraním a vlastnými skladbami neporovnateľné. Aj keď si oboje vyžaduje remeselnú zručnosť a roky skúseností. V jeho prípade hraním, v mojom prípade vytváraní drinkov a atmosféry. A v tomto som našiel istú spojitosť, ktorá sa mi počas jeho koncertu prepojila. Vytváranie emócie je našim hlavným poslaním v tom, čo robíme. Uvedomenie si toho je veľmi príjemné a aj keď nie som hudobný virtuóz, viem si to nájsť aj tu, pod našimi hodinami.
Ako som písal dnes na náš Instagram, visia tu už 14. rok. Odohralo sa pod nimi veľa príbehov, spoznalo veľa ľudí, vypočulo sa veľa rozhovorov. Od tých povrchných a bezvýznamných, až po tie, ktoré dokázali zmeniť život, či priniesť niekoho výnimočného na dlhší, alebo krátky čas. Mne osobne tiež a som za to neskutočne vďačný.
Keď sa pozerám na tieto zlaté hodiny, ktoré sú dielom umeleckého rezbára Petra Florianca z Hybe, vidím v nich práve symbol toho, o čo mi v bare ide. Nie sú to len výnimočné a vyvážené chute, ktoré remeselne a s citom vkladáme do našich drinkov. To by malo byť v naozajstných baroch samozrejmosťou. V prvom rade je to zážitok, ktorý je spojený s emóciou. Ja môžem byť toho priamo súčasťou, ale tak isto iba obyčajným tichým spoločníkom, a svojim spôsobom aj neoddeliteľným tvorcom. Preto mám toto miesto znovu rád.

Ak chcete, vidíme sa zajtra na bare, keby ste sa mali chuť porozprávať a nemali s kým. Na to sme tu. A ak máte, zoberte si stôl v kúte a zažite pekný večer. A je jedno, či to je daždivý utorok, alebo slnečný víkend. Každý deň môže byť výnimočný. Užívajte si ho.

ps: Je pondelok, máme zatorené, v prázdnom bare mi znie úžasný Danišov klavír, síce cez Spotify, ale je to stále zážitok. Jeho skladby majú hĺbku, energiu a tak silnú emóciu, že keď pozerám na tie moje hodiny, cítím, že sa vôbec nemusím zaoberať tým, či to tu má vôbec zmysel. Určite má, preto že prichádza s každým jedným hosťom a to je to najpodstatnejšie.

autor: Luboš Rácz, Záhir Bar, Nitra