NIEČO JE ŠPATNE

Teda nie niečo. Ale veľa toho je špatne. Česi by povedali Hodně špatne. A to už je dosť.
Po ceste z Banskej Bystrice, kde sme spolu s učiteľmi hotelových škôl vykopli ďalší ročník Junior
Bartender Challenge som počúval v správach, že sme do výstavby Jaguar Land Rover investovali
500 miliónov Evro. Jaguár asi o necelú miliardu viac. Neviem, koľko je to peňazí, nedokážem si to ani predstaviť. Každopádne tých našich 500 mil. je zaplatených z daní daňových poplatníkov. Teda firiem, živnostníkov, trochu aj zamestnancov asi, v tom sa až tak nevyznám. Vyznám sa však v daniach, ktoré platí Barkultur, teda hlavne mi je jasná ich výška.
No a v tých správach okrem iného odznelo, že vlastne najviac ohrozený týmto projektom budú samotné firmy podnikajúce v tomto odvetví, preto že JGL potrebuje veľmi veľa pracovníkov, ktorým sú /aj vďaka silnej podpore štátu/ponúkané výhodnejšie podmienky v snahe ich získať. Nie je to postavené na hlavu? V dnešnej dobe, keď dobrého pracovníka nájdete ťažko a dlhodobo udržíte ešte ťažšie? Nie je to choré? Myslím si že dosť. Tak ako sú choré nejaké dotácie do gastrobiznisu, ktoré si dokážu vybaviť  naozaj iba silní hráči a ktorí ich reálne vlastne nepotrebujú a iba využívajú túto možnosť, ku ktorej majú z rôznych príčin blízko. Nič… Tu to nevyriešim a vlastne to nevyriešim vôbec. Berte to iba ako suché konštatovanie, ako to chodí v našej spoločnosti.
Hodně špatne je na tom aj naše gastroškolstvo. Včera sme sa s učiteľmi zhodli, že máme priveľa hotelových škôl. Myslím že niečo cez 25. Môžte si povedať, že je u nás veľa reštaurácií, kde si nájdu svoje uplatnenie, ale keď sa pozriete, kto v tých reštauráciách reálne po tom rajóne behá, tak sa čudujem, kde tie stovky vyučených decák sú. Netreba viac komentu, každému je to jasné. Drvivá väčšina gastrokonceptov akéhokoľvek druhu je na takej slabej úrovni, že vlastne vyučených čašníkov ani nepotrebuje /možno kuchárov ako tak/, že im stačí hocikto, kto je ochotný prísť do práce. Tak že si kľudne odpočítajte 80% z celkového  množstva gastrozariadení. Hotelové školy sa teda oplatí prevádzkovať pre zvyšných 20%. Tak že si myslím, že nám stačí 5 /slovom PÄŤ/ odborných hotelových škôl pre celé Slovenko.
Kde je chyba?
Veľa z nás hovorí, že nemáme naozajstných gastroučiteľov. Že nesledujú vývoj, že nemotivujú. Nehádžme však všetko na nich. Je to veľmi individuálne a ja nemám ten pocit, aspoň z tých, s ktorými som sa stretol, že by sa nechceli sami viac vzdelávať, aj keď si uvedomujem ich reálne možnosti a situáciu, v akej sa sami nachádzajú. Problém je, že to, čo sa dnes učí na školách už dávno nekorešponduje s tým, čo sa reálne v gastre deje. A to myslím obojstranne. Teda že nestíhajú prístupu, ktoré aplikujú moderné a kvalitné koncepty. A naopak, tých 80% odborne nestíha žiakom. Nepochopili ich vlastnú úlohu a ani úlohu žiaka, ktorý príde na prax. V prvom rade sa žiak príde učiť. Nepríde nahradiť normálneho pracovníka, ktorý pracuje za normálnu mzdu. Nadávajú na nich, že nestoja za nič a že čo ich v tej škole učia. Ale veď oni prišli na prevádzku preto, aby sa sami učili!!! A realita je taká, že ich nemá kto učiť. Nemá ich kto učiť naozaj  dobrú a poctivú robotu, nemajú vzor, ktorý by bol vhodne upravený, oblečený, ktorý by sa správal tak, že by bol uznávanou autoritou nie len pre nich, ale dokonca aj pre samotných hostí, ktorých obsluhujú. Áno, takto sme vnímali naše vzory, ktoré chodili po rajóne v čiernych oblekoch s motýlikom.
Dnes sa v týchto prevádzkach študent naučí presne to, ako sa to robiť nemá, ale paradoxne je mu to dávané za príklad, že takto je to dobre! Potom detská prichádzajú do školy znechutené a konfrontujú s učiteľom to, čo ich učí a čo sa deje v ich reálnom gastre.
Tak že celý systém je úplne, ale že úplne zle, ako hovorí Karol. Školstvo je vnímané ako biznis a vtom je ten najväčší problém. Školy bojujú za žiaka, aby naplnili počty a tým pádom dostali od štátu peniaze na svoju prevádzku, zoberú aj žiaka, ktorý nie len že nemá jasno čo bude v živote robiť, nemá o gastre ani najmenšie tušenie, ale sa navyše aj veľmi zle učí, čo znamená, že zle pristupuje k svojim povinnostiam. Čo potom môžte od neho chcieť, keď vám povie, že on sem aj tak išiel nasilu a jeho to aj tak nezaujíma? Myslím si, že by si jeho rodičia a mnohí ďalší 3x rozmysleli, či dajú dieťa na hotelovú školu, ak by po jej absolvovaní muselo ešte 2 roky povinne pracovať v nejakej slovenskej gastro prevádzke v obore aký sa učil. Lebo úprimne, mnohí rodičia nechcú svoje deti vidieť ako čašníkov, kuchárov, či recepčných. Otázka je, prečo ich potom dávajú na hotelové školy, ak toto by mala byť nevyhnutná časť etapy ich profesného života. Preto že bez toho, aby som nevedel naozaj profesionálne zvládnuť všetky pozície budem len slabý majiteľ, či manažer hotela, reštaurácie, či baru. A čo je podstata školy? Vychovať naozaj profesionálov.
Ak sa vrátim k mylnému postaveniu študentov na prevádzkach, mnohí podnikatelia to berú ako konkurenčnú výhodu. A toto je tiež Hodně špatně.
Koniec koncov, založiť svoje podnikanie na tom, že namiesto čašníkov – zamestnancov budem mať učňov je niečo podobné, ako si postaviť výrobňu áut zo štátnych peňazí. V oboch prípadoch sa obrat a zisk vytvára ľahšie, ako tým ostatným.

Posted by: Luboš Rácz

Foto zdroj: https://www.thisismoney.co.uk/