ODKAZ

Minulý týždeň som mal tú česť byť medzi pozvanými hosťami oslavy 80. výročia založenia Hotelovej akadémie v Piešťanoch, ktorá hrdo niesie vo svojom názve meno Ľudovíta Wintera.
Práve jemu sa pripisuje nie len významný poddiel na výraznom rozvoji a medzinárodnom renomé piešťanských kúpeľov, ale bol aj jedným zo zakladateľov a iniciátor vzniku tejto významnej a vôbec prvej hotelovej školy na Slovensku.
Popri ňom sa o vznik tejto školy zaslúžil Karol Bláha, v tom čase významný bratislavský hotelier a predseda Slovenskej Hotelovej Spoločnosti a Mudr. Imrich Sečanský, ktorý počas svojho pobytu v Lousanne získal učebné osnovy tamojšej hotelovej školy, ktorá dodnes patrí medzi najprestížnejšie na svete.

Keď že som bol aj malou súčasťou programu, zúčastnil som sa generálky. Už tu sa mi potvrdilo, že táto oslava bude zase nádherná a krásne emotívna, tak ako to už býva na tejto škole pri podobných udalostiach zvykom.
Okrem toho, že sa na oslave zúčastnili priami potomkovia Ľudovíta Wintera, zaznel tu aj jeho odkaz, nad ktorým som ešte dlho rozmýšlal, preto že dokonale vystihol často krát zabudnutú podstatu pohostinnosti a jej významu nie len v službách, ale aj pre celú spoločnosť. Tak isto aj pre samotných pracovníkov gastra prináša hlbokú myšlienku. Tá vo mne tak zarezonovala, že som sa rozhodol jeho odkaz prepísať a verím, že aspoň na niekoho zapôsobia tak, ako na mňa. Možno niekto neprežíva práve najlepšie profesné obdobie, uvažujú nad zmenou, možno až nad zmenou odísť z gastra, preto že mu to prestáva dávať zmysel. Tu sú slová, ktoré by niekomu mohli pomôcť nájsť čo stratil a prestal hľadať, tak ako ja.

“Budúcnosť Piešťan.. Vidím tisíce ľudí, ktorých budete učiť slovom a najmä príkladom, ako budete robiť svoju prácu. Rád sa pozerám do budúcna. Vidieť nie len to čo je, ale aj to, čo môže byť, je jedna z najúžasnejších schopností, akú môže človek mať. Ja za tento dar ďakujem svojmu otcovi. A vám ho veľmi rád odovzdám ako inšpiráciu, lebo presne vám, mladým, ktorí máte život pred sebou prináleží.
Naše krásne Piešťany neboli vždy také, aké ich zažívame teraz. Pamätám si, keď tu bolo blato na cestách, slamené strechy a jeden hotel s 30. izbami.
Môj otec Alexander sem prišiel v roku 1889 a videl budúcnosť tam, kde iný videli iba blato. A pustil sa do jej napĺňania. Keď sa mu podlomilo zdravie, povolal ma z Viedne a zveril mi veľkú zodpovednosť. Pokračovať a rozvíjať jeho víziu. Mal som len 20 rokov, niečo o málo viac ako vy teraz. Len si to predstavte. Moju prvú noc v Piešťanoch som preplakal. Nie zo smútku, ale zo strachu. Ráno som však vstal a začal pracovať. Čo iné sa dá robiť, keď viete, že sa na vás spoliehajú.
Budovali sme 50 rokov, toľko toho bolo. A nestačilo stavať len budovy. Veď kúpele nie sú len kamene a omietka. Kúpele sú ľudia.
V Lousanne existuje škola École Hôteliére, kde sa hoteliérstvo vyučuje ako veda a ako umenie. Kde z mladého človeka nevznikne iba zručný pracovník, ale človek s profesiou. S hrdosťou. S budúcnosťou.
My sme nič také nemali. Na celom Slovensku. A tak sme školu založili.
Hoteliérstvo je povolanie, ktoré vyžaduje niečo vzácne. Starať sa o druhého. S odbornosťou, ale aj s ľudskosťou. Byť tu pre hosťa nie preto, že musíte, ale preto že chcete. Bez tohto prístupu sú všetky krásne budovy iba drahé neosobné kulisy.
Naša rodina toho zažila veľa. Dve vojny, prenasledovanie, koncentračný tábor, 50 rokov budovania nám zobrali, mnohí sa nám obrátili chrbtom. No napriek tomu som nestratil vieru v ľudí. Viem, vie to byť niekedy ťažké ale verte mojej skúsenosti starca. Stretol som ľudí, čo pomáhali bez toho, aby museli. Hostí, ktorí sa nám verne vracali, lebo tu cítili niečo, čo inde nenašli. Prácu možno nie vždy dokonalú, ale robenú s láskou.
Táto škola vznikla preto, lebo sme verili, že človek, ktorý sa rozhodol starať o iných, si zaslúži, aby ho niekto naučil, ako to robiť dobre. Vy ste tí prví. Choďte a robte svoju prácu. Dobre a najmä so srdcom. Piešťany vás potrebujú. A verím, že aj svet. “

Ďakujem súčasnému riaditeľovi, Ladislavovi Blaškovičovi. Nie len za pozvanie na túto krásnu udalosť a nádherný zážitok, ale hlavne za to, kam to s našou “hotelkou” dotiahol. A zďaleka ešte nekončí. Táto škola je už dlho úžasným vzorom pre ostatných a ja som veľmi rád, že mám nikedy možnosť svojou maličkou troškou k tomu prispieť. Som na to hrdý.

Autor: Luboš Rácz