Posted by Luboš on 16th september 2017

Dám ti pár rád… už zas, Apinko

Očúvaj ma sem. Čítaj ty si pozorne Apinko, lebo čil sa budem trošku robiť múdry, ale já ňé v zlom. Víš, sťem ti sem menuvať, aby si si trošku zlepšev formu, jak sa hovorí. Tak si všímam volakerých čašníkov po reštavráciách, tak ma napallo, že by som ti o tom volačo napísav, mojich takých 5 poradení:

1. Keď vidíš na stole dojeďený tanír, ale že úplne dojeďený, že to vypadá skoro, jak keby to vylízav hosťov pes, kerému si zabudov doňésť vodu, a ty sa rozhoňneš už to ísť jako zebrať, tak sa ho opýtaš „že zdovolením“? Alebo že móžem zebrať?  Toto čo je? Jaká veta? Šak čo si myslíš, že ten hosť si sťe ten tanír zebrať domov jako suvenír? Šak je asi jasné, že si ho tam ňesťe nehať a pochrúmať ho jak ten kóboj z limonádového Joa!  Šak to je prirodzené, že móžeš, tak sa ho prosím ťa pekne nepýtaj na blbosti. Radšej s ním komunikuj! Keď má tanír prázdny, tak mu pekne s povedz, že vidíš, že mu jello chutilo a keď ti poví, že ano, povedz, že si velice rád. Alebo keď tam ešte trošku volačo nehav a ty si sa nepýtav keď jedov, či mu chutí, tak sa ho to opýtaj aspoň teraz. Opýtaj sa ho, či bov s jellom spokojný. To má ovela vačšú hodnotu, lebo to naznačuje, že ťa zaujíma hosťov názor na to, čo predávate a či to robíte dobre. Hovor hlavne za seba. Ňé že to sme radi, že to nás teší a že povíš kuchárom. Ňé. TY povedz, že ty si rád, že ty sa tešíš, že tak dobre varíte a že ty robíš v takej reštike, či bare, že tam robá fajnové veci.

2. Steš ponúknuť volačo navyše? Jako že ty si dobrý čašník, že ty rozumíš konceptu, že jako sťeš uspokojiť hosťa, že ty ho sťeš prekvapiť, očariť a že ty predávaš? Ale povedz mi ty Apinko jako to sťeš robiť, keď používaš spojení,  že:  Ponúknem si nejaký dezertík, alebo kávičku?  Keď toto očujem, tak mi ide vykrútiť té moje odstávajúce uši. To čo jako ponúkaš? Toto je ponuka? Apinko, ponúkaj konkrétne: čerstvý malinový koláč, jahody z mascarpone, vanilkový čízkej. Cítiš to? Cítiš to ty na jazyku? Cítiš tú sezónu, to leto, tú čerstvosť to fajnové? Predstavuješ si to? Máš už aj ty na to chuť? Už aj ty sa oblíkaš a ideš hneď do monďijé si dať té čerstvé palacinky? Chápeš? Myslíš, že ťa prinúti stať z postele dezertík? Drinčík? Volačo na piťí?

3. Čítaj hru. Jak hokejista, jak majster sveta. Jak Demitra. Nauč sa veďeť, kedy vyštartuvať za pukom a kedy račej zablokuvať hráča, lebo ten by bov pri puku skór a zebrav by ti ho. Aby si ma rozumev. Keď sa dvajá-trajá debatujú medzi sebu, neponúkaj pohár vody, ani ešte jeden drink. Nehaj ich. Sleduj ich periférnym pohladom Winetua. Ty musíš vetriť jak jeho Hatátitla. Ty ich cítiš. Ty víš, ty čítaš hru. Máš treťé oko vzadu. Ty víš, kedy máš dójsť. Ty víš, kedy zaútočiť, aby si mav úspech, aby ťa obdivuvali. Móžeš to volať aj chochmes, alebo cíťení, je to velice vzácne, čo sa musíš učiť, ale v prvom rade sa to musíš sťeť učiť. Angličani to volajú Tajming. Velice dóležitá vec veďeť, kedy vstúpiš do rozhovoru, aby si bov úspešný. Povím ti jennu príhodu, ale takto iba potichu, lebo sa aj mne volakedy ešte stane, že to neodhannem. Pani som ponúkov náš čízkej. Opísav som ho jako fajnový, jemný, že ho dávame s malinovým metovým pyré, lebo bolo videť, že ho jako ešte u nás nejella. Potom som bov náhodou pri kase, oni sedeli kúsek od nej, zbadav som ju a pýtam sa jej, že jaký teda bov. Tá pani ma dokonca ani neočula, upozornila ju na to jej kamarádka, že sa jej pýtam jako na ten čízkej. A ona tak váhavo že nebov zlý. A já že no tak to som vás moc neprekvapev a slubuvav som asi vela. Ona sa tak jako spamatala a hovorí, že aby som sa nehnevav, že ten čízkej bov fajnový, ale že sa akurát vyprávali o jej bývalom frajerovi, či mužovi, ňevím ti už jako teraz a že tak odpovedala jako že pod tým vplyvom. Zasmáli sme sa, já teda, že či bov ten čízkej lepší jak jej bývalý muž a ona že určite. No tak to len aby si vedev, že tajming si nekúpiš na žánnom školení.

4. Víš. Tvoj problém je, že chodíš, kukáš, ale pritom máš zavreté oči. Nevidíš. Nehovorím čil o hosťoch, ale o tom, čo hosť nevidí. O zákulisí, do kerého nemá prístup. Aj si myslí o tebe že si fajin čašník, alebo barman. Že víš. Ale problém je, že toto ňeni celá tvoja robota. Tváriť sa milo, byť za fajnového čáva. Ty zídeš dole do skladu a nevidíš. Nevidíš rozhádzané kartón, nevidíš povalujúce sa beňničky, tovar, kerý by sa mav vyložiť. Videv som aj koncepty, ďe na to majú ludí. Robí to sklanník pekne šecko za teba. Ale takéto kolosy robá trošku iné čísla a ty robíš iba v malom bare, ďe je každý závislý od každého. Tak že keď to neurobíš ty, urobí to tvoj kolega. Víš, volá sa to charakter. Mať charakter znamená mať aj otvorené oči. Viďeť, čo treba urobiť. A jasne, že ňé len videť, ale aj naozaj urobiť. Vačšinu takéto roboty netrvajú vác jak 10-15 minút. Keď povíš kolegovi, že to čil ideš urobiť, vydrží chvílu bez teba. Jasne, že ňé tedy, keď má plný bar. Víš. Kukni sa okolo seba. Kukni sa pod beňničky, či ich netreba večer odsunúť, lebo sa tam nahromadila špina. V takom bare je toho naozaj moc, čo si vyžaduje mať otvorené oči.

5. No a nakonec. Chovaj sa ždy tak, jak sťeš, aby sa chovali k tebe. Keď dójdeš do roboty s odutú hubu, tak sa nečuduj, že budú odutí aj oni na teba. Keď budeš chodiť nasratý a té hovénka ti budú videť v očách, nebudú ťa mať radi ani parťáci ani hosťá. Móžeš ty vyprávať aj nechsapáči, aj že ponúkneš koláčik voláky, ale keď chodíš v robote jak sústružník, kerý má zle našteluvaný sústruh, tak to bude z teba cítiť jak keby si sa dosrav. Povím ti to takto narovinu. Keď ťa robota sere, tak do nej nehybaj. Jennoduché. Ňesťem ti já samozrejme povedať, že keď sa zle vyspíš, tak nehybaj do roboty, to je jasné. To sa nerobí. Ale myslím tvoj všeobecný stav. Skús si najprv pustiť túto pesničku dole. Ždy, keď pójdeš do roboty. Mne to dodáva moc energie. A nemusím byť ani nasratý, púšťam si ju len tak, že ma baví.
Možno, že ti to pomóže.Víš, povím ti já čil tak mimo témy. Já ti toho Karola Duchoňa velice uznávam. On bov kúsek od nás, myslím že ze Zlatých Moravéc. Povím ti, že volakeré pesničky majú takú energiu, že ty si z nej móžeš zebrať pre seba kolko len sťeš a stále je dobrá. Karol bov pán. Bol to bohém. Rád bavev ludí, je to cítiť z jeho pesničék. Čil ti nehovorím o tých repeťáckych odrhuvačkách. Pár vecí tam má takých, že som skoro odpadov. V tých textoch je tak moc, čo ťa móže inšpiruvať a nakopávať furt dopredu. Jenno je na ňom vzácne. S tých pesničék je cítiť, že to, čo robev, robev rád. A ňé len že to robev rád, on to aj robiť vedev. Krásny hlas a šecko čo k tomu patrí. Poradím ti. Zeber si jeho nadšení do roboty, k tácke, alebo k šejkru za bar. A ukazuj šeckým, že to, čo robíš, robíš rád. Ináč tvoj život nebude mať zmysel, Apinko.

A čil si pusti pesničku:

No comments yet!

Post your comments