DROGY V BRANŽI

Tento článok mám rozpísaný už pár dní. Dlho som váhal, či ho zverejniť, preto že po jeho prečítaní by som mohol veľmi poškodiť pohľad na všetkých barmanov u nás. Tvrdiť o všetkých mladých ľuďoch pracujúcimi za našimi barmi, že užívajú ľahšie, či dokonca tvrdšie drogy je prinajmenšom prehnané a skresľujúce. A nie je to tak. Pravdou však je, že som si ich už pár stretol a aj som o tom už veľa krát počul. Cieľom tohto článku nie je len poukázanie na problém, ktorý tu je, ale hlavne natvrdo povedať, čo všetko môže barman stratiť, ak užívanie drog nebude mať pod kontrolou, ak sa to vôbec dá… mať drogy pod kontrolou. 
Nakoniec som si však povedal, že tento článok zverejním, preto že ak to má otvorí oči hoci len jednému jedinému barmanovi, tak to stojí za to. A to je dôvod prečo som sa nakoniec  tak rozhodol a dúfam, že to nikto nebude brať osobne, preto že to naozaj osobne nemyslím.

Ako sa tak rozkukávam posledné dva roky okolo seba, drogy sa pomaly ale iste stávajú takmer každodennou súčasťou nášho života. Nie, nedal som sa na dráhu jointového pôžitkára, zatiaľ som nemal tú česť, ani s jedným takýmto výrobkom či už čisto rastlinného, alebo chemického pôvodu.

V jednom z dávnejších čísiel nemeckého Mixology magazínu vyšiel veľmi zaujímavý článok, ktorý do naha odhaľuje, ako to chodí za nemeckými barmi. Autor, tiež barman, píše, ako barmani bežne chodia na pauzy, dávajú si lajny v barbacku, aby mohli fungovať plný energie a očarovať svoje publikum perfektnými drinkami, výnimočnou zručnosťou, výrečnosťou a zároveň sú plný sústredenia nie len na drinky, ale takmer na každého hosťa v blízkosti. Píše sa aj o tom, ako to postupom času lezie barmanom na mozog, ako na pauzy do barbacku odbiehajú čím ďalej tým častejšie, ako sa postupne stávajú otrokmi bieleho prášku a ak chcú vydržať hoci aj nudný pondelok bez neho, tak sú z nich obyčajní, nezaujímaví týpci bez duše a záujmu o vlastnú vášeň, pre ktorú na začiatku siahali po vzrpužení a energii, aby ho  mohli vykonávať ešte lepšie. 
Hovorí sa, že v Austrálii je to už tak zlé, že v branži fetuje každý a v Londýne je to tiež dosť rozšírené. Toto mám však iba z druhej ruky…

Barmani v dobrých baroch žijú slobodný, bohémsky a určite  zaujímavý život, točí sa v ňom  zväčša dostatok peňazí, ktoré dostáva barman každý večer od dobrých zákazníkov.
Ak by som si myslel, že sa to mňa netýka, bol by som veľmi naivný. Mladí chlapci a možno aj tí trošičku starší nachádzajú záľubu vo fajčení trávy. Minimálne. Dať si po smene jointa, alebo často aj počas nej patrí u niektorých už takmer k normálnym veciam. Neraz som na svojich pracoviskách podozrenie, ale keď že sám tie stavy nepoznám, tak je pre mňa trochu ťažšie naisto rozpoznať, nie to ešte obviniť, že je barman priamo pod vplyvom drogy, alebo je len tak unavený z krátkeho spánku, alebo naopak plný energie z chuti do práce. Ale verte, že vnútorný pocit nikdy neklame a je prinajmenšom čudné, ak jednoduchú objednávku totálne domotá ten najlepší člen týmu…
Nezabudnem na svojho prvého feťáka za barom. Bolo to ešte v Paladiu, prišiel k nám odniekiaľ z východu a strašne bol vďačný, že dostal šancu pracovať v tak kvalitnom bare. Bolo to asi pred piatimi rokmi a vtedy bola situácia obzvlášť zlá, preto že sme museli zamestnávať agresívneho kuchára s rasistickými sklonmi, a  na druhej smene mladého nešikovného pomocníka z ktorého sa stal kuchár a Braňo tomu nasadil korunu… Niekedy nevedel, čo má od toľkej energie robiť, inokedy sa zase bez nálady a podráždený ledva dovliekol za bar. Za pár týždňov prišli na rad nechutné hádky s kolegami, fyzické napadnutie, začali miznúť peniaze a prichádzali aj správy od našich známych, ktoré ich mali od jeho známych. Nepamätám si presne, koľko sme to s ním vydržali, ale na toho človeka nespomínam rád.
Zazrel som ho asi po dvoch rokoch, ako mieša na Gastre v Inchebe v stánku pre nejakú firmu. Inak neviem čo je s ním. Aj to mi je jedno. Dôležitejšie je, že aj keby sa tento chlapec z najhoršieho dostal, aj keby bol úplne čistý, aj keby sa niekde stal najlepším barmanom roka v Anglicku, nikdy, ale naozaj nikdy by som mu už prácu nedal.
Postupne som sa stretával s ďalšími kolegami, o ktorých som len počul, že si často a radi zahúlia. Niektorí s trávou že vraj aj kšeftovali a hovorilo sa to o nich po celom meste. Samozrejme potichu a ani ja neviem, či to bola pravda, ale zase  to funguje tak, že ak sa to už hovorí, tak takých v žiadnom poriadnom bare nechcú.
Drogy sú zlá vec. Donútia urobiť človeka aj to, čo v živote nechcel. Na jednej strane človek maká, chce napredovať, venuje sa práci naplno, lebo ju miluje. V dnešnej dobe však veľa nezarobí, zaplatí nájom, stravu, telefón a na príjemné pôžitky je už peňazí menej. Ak je človek v normálnom stave, tak si to dokáže odpustiť. Ak je však chuť oveľa väčšia, tak sa môže dopustiť chyby. Pokušenie je veľké. Nenatipovanie tovaru do pokladne a suma je v barmanovom vačku. Barman zabúda, že týmto pľuje do tváre aj ľuďom, ktorých si váži a ktorí ho učia a dávajú mu príležitosť.  A to nehovorím o dôvere, ktorú si barman získava iba veľmi ťažko, ale dokáže ju stratiť behom jednej hodiny… Ak sa na to príde, človek je nie len vyhodený zo zaujímavého a kvalitného miesta, ktoré mu dovoľovalo rozvýjať sa, ale zároveň si potom veľmi ťažko hľadá prácu v kvalitnejšom bare. Lebo v dnešnej dobe, ako sme navzájom prepojení stačí napísať správu, alebo zavolať a majiteľ rešpektovaného baru sa hneď dozvie o nádejnom uchádzačovi všetko, čo potrebuje.
Nechcem sa tu hrať na mentora, ani kázať. Chcem len týmto ukázať na problém, ktorý sa môže týkať aj vás. Či už ste barman, alebo majiteľ baru. Aj keď mám pocit, že sa záujem barmanov o kvalitnú prácu viditeľne zlepšuje a dnes už nie je tak ťažké nájsť barmana ako to bolo pred 5-timi rokmi. Ale bojím sa, že sa s týmto problémom budeme stretávať čím ďalej, tým častejšie.

Posted by: Luboš Rácz