IKEA GLASS PART 2.

Pri písaní prvej časti som mal niekde v podvedomí výčitku, že či nemáme iné problémy, iba riesiť nejaké sklo z Ikey, hlavne v období, keď Česko-Slovenskí barmani pracujúci v zahraničí dosahujú celosvetové úspechy, pripravujú drinky tým najlepším hosťom na svete a ostatní barmani na nich pozerajú s rešpektom a úctou. A my tu riešime lacné sklo, ktoré je tak vzdialené servisu kvalitného baru. Keď myslím na servis v Paparazzi, je mi v porovnaní s tým táto téma taká cudzia, až sa sám seba pýtam, či mám potrebu riešiť takéto malichernosti. Kto chce, nech si predáva hoci aj v kýbloch, ak mu to hostia budú piť a budú za to platiť.
Na druhej strane si však hovorím, že článok je vonku, vyjadril som svoj názor a ak sa našiel jeden barman, ktorý túto tému otvoril vo svojom bare, tak si hovorím, že to stálo za to.

Ak dovolíte, ešte trošku však budem pokračovať malým návratom do minulosti. Veta “keď sme v roku 2002 otvárali náš bar a reštauráciu” je už v mojom podaní dosť trápna a otrepaná, ale môžem ja za to, že sa mi práve hodí?   TAK ŽE, keď sme v roku 2002 otvárali náš bar a reštauráciu /:))/  inšpirovaný “party” barmi v Zürichu som do baru nakúpil  hrubostenné sklo značky Libbey. V tom čase to bolo veľmi v móde, zabudol som na európske hodnoty bartendingu a zobral som za svoje tie americké. Nie však americké vychádzajúce z histórie, ale vychádzajúce z hladom po biznise. To som však pochopil až neskôr. Tieto poháre neboli vôbec lacné. Vo veľkom sa už používali v Bratislave, čo správnosť môjho smerovania iba potvrdzovalo. Poháre sme  kupovali  vo Viedni a jeden kus stál v prepočte na vtedajšie koruny 120 Sk. Ak si dobre pamätám, bolo ich asi 150. Aj pri ich vyzdvihovanej odolnosti sa ich počet po troch mesiacoch scvrkol na polovicu. Úsmev na tvári zmizol, keď sme mali do ďalšieho nákupu investovať asi 5000 Sk. A podotýkam, že tento druh sme používali viac- menej iba na mojito a podobný štýl drinkov. Tak sme hľadali alternatívy. Netrvalo dlho, našli sme dovozcu pohárov značky Pasabasche, ktoré prinášal dokonalé napodobeniny ani nie za tretinové ceny. Udávali sme trend, mnohí nás kopírovali a netrvalo dlho, poháre zaplavili novovznikajúce bary a puby. Postupom času som však vplyvom skvalitnenia barovej kultúry u nás  prepracoval menu a tým aj štýl podávania drinkov, čím sme sa od ostatných odlišovali nie len v kvalite obashu, ale aj obalu. Tento štýl pohárov odpočíva dnes v mojom sklade, keď ho občas vytiahnem na catering, alebo vypomôžem nejakým kolegom.
Inak v čase vzniku konkurencie v našom meste som si všimol jednu zaujímavú vec. Jeden bar, ktorý dnes už neexistuje a len s námahou si spomeniem na jeho meno, otváral vo veľkom štýle s krásnym inventárom a až trochu nezdravo namotivovanými barmanmi. /Ozaj, kde sú teraz všetci tí frajeri, čo učili piť hostí flamming lamborgini a  šejkrovali Bloody Mary jako o život??? / Obdivoval som ich šálky na kávu a drahý čajový servis. Kamaráti ma podpichovali, že je to iná trieda, ako u nás. Teda čo sa týka obalu. Hovoril som si, že ak aj po roku budem v tomto bare piť čaj a kávu z týchto šálok, potom vyslovím obdiv. Schopnosť nakúpiť inventár v rámci zariaďovania je len otázkou vkusu a peňazí. Oveľa ťažšie je ich následnou prevádzkou vyrobiť  toľko, aby pri nákupe managment ani nerozmýšľal o kúpe niečoho iného. Je prirodzené, že každý sa snaží znižovať prevádzkové náklady. Samozrejme som za alternatívy, pokiaľ sa približujú určenému štandardu. Ale v tomto bare som o necelý rok pil čaj z tých megaobrovských farebných šálok, ktoré predávali v Ikei…

Dobre, nechajme poháre pohármi, neriešil som tento smiešny problém kôli vlastnému egu, aby som upozornil na chyby iných, ale som chcel vysloviť svoj názor na tento štýl pohárov dúfajúc, že niekomu pozmení pohľad.
V čase končenia svojho prvého blogu som si hovoril, že nebudem kritizovať ostatné bary, ani kriticky komentovať dianie na našej scéne. Prináša to negativizmus a môže vyvolávať pocit, že sa chcem vyvyšovať a uspokojovať svoje ego /ako možno naznačil George v komentári/.
Hovoril som si, že to, čo napíšem má byť práve naopak povzbudzujúce a ukazujúce cestu so všetkou skromnosťou a úctou k iným aj napriek vedomiu, že kritické slová majú väčšinou oveľa väčší ohlas a priťahujú pozornosť. Chcem to veľmi dodržať, ale niekedy sa nezdržím a napíšem, čo si myslím. Ospravedlňujem sa za svoju slabosť, dúfam však, že to neberiete v zlom.
Nechcem upriamiť pozornosť na seba, iba na problém, ktorý som si všimol a tak trochu som chcel trochu jemnejšie prispieť k diskusii na tému, ktorú otvoril Adam Slavík.

Sľubujem, že sa budem venovať príjemnejším veciam, ktoré budú dôstojné vzhľadom na úspech ČS barovej komunity v zahraničí a nebudeme sa zaoberať vecami, ktoré by mali byť v dobrom bare samozrejmosťou.
Budem oveľa radšej písať o guestbartendingu, na ktorý sa môžme tešiť už tento mesiac – vo štvrtok, 25.augusta v Paparazzi, alebo o skvelých cocktailoch podávané v štýlových pohároch, ktoré budú same o sebe inšpiráciou…

Posted by: Luboš Rácz /ego free bartender/