Junior Bartender Challenge 2019

Doba sa začína meniť. Ako v baroch, kde hostia čím ďalej, tým viac žiadajú kvalitu či už produktu, alebo servisu, podobne začínajú reagovať aj školy, aby ponúkli žiakom kvalitnejšie informácie, ktoré sú podložené praxou v tých najlepších baroch, prehľadom, vedomosťami a aj nového prístupu k hosťom.
Ako ste sa mohli dozvedieť z môjho predošlého článku, Barkultur organizuje vôbec prvú súťaž na odbornej škole a podľa mojich vedomostí je to aj prvá súťaž na pôde školy organizovaná niekým iným, ako Skba. Je to výrazný posun vo vnímaní našej práce z pohľadu odborných škôl.
Samozrejme to neprišlo len tak. Naštartoval to hlavne jedinečný projekt Junior Bartender Challenge, ktorého autorom je Luboš Končok z Leroy Café z Banskej Bystrice, podporený Karolom Domischom z Pernod Ricard Slovensko a odborne dotiahnutý mnou. Pôvodnou myšlienkou konceptu je nadchnutie mladých žiakov odborných škôl pre barmanské remeslo a ich vzdelávanie. Súťaž vrcholí veľkým finále, na ktoré každá škola vyšle dvoch súťažiacich po úspešnom absolvovaní testu z prvého kola a po dohode s profesormi, ktorí majú pri výbere poradný hlas.
V piatom ročníku, ktorý sme tento rok úspešne odštartovali však vo finále príde k výrazným zmenám.
Na poslednom ročníku som si uvedomil jednu zásadnú vec. Stále hovoríme o tom, aby začínajúci barmani, ktorí sú nezriedka ešte v školských laviciach ovládali v prvom rade tie naozajstné základy v podobe klasických drinkov. Nemyslím Piňa Coladu, či Mojito, aj keď samozrejme tieto drinky patria do každého dobrého baru. Myslím tým tú naozajstnú klasiku ako je Side Car, Corpse Reviever, Old Fashioned, Brandy Crusta, Sazerac, Negroni, Manhattan.  Aj keď sme sa v predošlých ročníkoch o tom zmieňovali, nikdy sme vo finále na to nekládli dôraz. Všade kričíme, ako mladí vedia málo o klasických drinkoch, kritizujeme, že ich neovládajú a už by najradšej miešali svoje vlastné drinky,  ale vlastne každá súťaž /nie len táto naša/ to podporuje! Na každú máš priniesť niečo, čo ešte nikto nikdy nenamiešal, nepublikoval, neochutnal. Potom sa nám stane že si barman vymyslí drink z ginu, citrónu, cukru, bielka a malín a prezentuje to ako svoj vlastný drink, pritom to už vymyslel niekto dávno pred tým a dokonca to už má aj svoje meno, o ktorom súťažiaci barman nemal ani potuchy.
Piaty ročník bude iný. Hlavnou myšlienkou bude klasický cocktail. Študentov okrem pochopenia podstaty pohostinnosti, servisu a zodpovednosti k práci /a trochu aj životu/ budeme učiť o zmieňovaných klasických drinkoch. Rozoberieme si, čo je to Cocktail, Sour, Fizz, Collins, Punch. Drinky, ktoré znamenajú svet. Ktoré sú základom, od ktorého sa budú môcť v barmanskom živote odraziť. Drinky, s ktorými si získajú rešpek a úctu, ak ich budú vedieť nie len perfektne pripravovať a ale ich aj úspešne predávať. Preto že o tom je naozajstný bar.
Na finále, ktoré bude niekedy v priebehu mája si každý súťažiaci vytiahne jeden z týchto drinkov a následne ho  bude musieť perfektne pripraviť podľa presne stanovenej receptúry a techniky.
V ďalšom kole nám bude prezentovať svoj drink, ktorý si pripravil na základe ľubovoľne vybraného klasického drinku, v ktorom však už môže niečo zmeniť podľa vlastného uváženia tak, aby vytvoril niečo zaujímavé, možno nové, neokukané, ale stále to však musí vychádzať so zvoleného klasického drinku.
Tento koncept prinúti učiť sa tieto základné drinky nie len žiakov, ale aj ich učiteľov, ktorí vždy zostávajú pre žiakov ako poradcovia a konzultanti. Potom sa nám už snáď nebude stávať, že sa v niektorých drinkoch stretnú dva druhy sirupov podporovaných nejakým sladkým likérom. Aj keď musím poznamenať, že sme vždy vo finále objavili veľa talentov so zaujímavými nápadmi, ktorí by si neurobili hanbu ani na súťaži medzi profesionálmi.
Som presvedčený, že toto je správna zmena. Myslím si, že toto je cesta ako nie len mladým vysvetliť tie naozajstné poctivé základy a zároveň im však nebrániť vo vlastnej kreativite s tým, že sa budú môcť pevne oprieť o múry, ktoré nám postavili barmani veľmi, veľmi dávno, keď sme ešte neboli na svete…

Posted by Luboš Rácz