KONIEC COCKTAILIANS ROOMU?
Pri nasledujúcich riadkoch niektorých z nás neobíde nostalgický pocit niečoho, čo sa už nikdy nevráti. Mnohí si spomenieme, kde sme boli pred pár rokmi, usmejeme sa nad tým, čo sme riešili a čo nás posúvalo dopredu. Pomaly, ale iste sa dvere cocktailians roomu, ktoré otvoril Stano Vadrna 5.1.2006 a ako prvý na ne zaklopal ešte v ten istý deň Erik Lorincz, zatvárajú.
Je nutné pripomenúť, že slovenskí barmani, ktorí mali chuť dať o sebe vedieť, napísať niečo zaujímavé, okupovali v tom čase, teda lepšie povedané pred otvorením cockailians roomu, hlavne fórum Bugsy`s baru, alebo fórum 1.Českej Barmanskej Akadémie Miloša Trettra.
Ak si listujem jej históriu, vidím rôzne udalosti, ktoré či už ovplyvnili, alebo dávali na známosť pokroky na slovenskej barovej scéne, ktoré úzko súviseli hlavne s Paparazzi barom pod Stanovým vedením.
Samozrejme, že sme riešili chvíľu aj /ne/činnosť, či ľahostajnosť Skba, tú sme nemohli obísť, gratulovali sme k otvoreniu reštaurácie Mama a Papa, upozorňovalo sa na prvý rumfest v Londýne, do ktorého sa niektorí chystali za prácou, aby tam urobili skvelú kariéru, iní nás informovali o novinkách z veľkého sveta. Slovenská barová kultúra sa vďaka Stanovi Vadrnovi a RMG zhlboka nadychovala, aby naberala ten správny smer, priali sme si všetko dobré k Vianociam, virtuálne sme si pripijali na počesť Rudolfa Slavíka, ale aj na česť pamiatky pána Dočolomanského.
V auguste 2006 sme čítali srdečné poďakovania prvých absolventov Stanovej školy, ktorá má dnes svetové renomé, krátko pred tým vyhral Erik jednu zo svojich súťaží , vtedy organizovanú ginom Bombay Sapphire, ale aj o príjemných pocitoch z fenomenálnych úspechov Paparazzi /ocenenia na Totc/.
Erik Lorincz píše:
“Prosim vsetkych ktori drzia v ruke paparazzi cocktail book aby k nej pristupovali s uctou! Tato kniha sa zapisala do historie slovenskeho ale najme svetoveho bartendingu.Pri prilezitosti Cocktail200 v Las Vegas jej bolo udelene 1.miesto za “Najlepsi cocktail book”. Great art,well done Stan!”
Paralerne na Paladium blogu a tu sa preberala historicky prvá barmanská návšteva pána Uyedu v zahraniči, ktorá bola práve v Bratislave, informovali sme sa o londýnskej barshow z roku 2007, na spadnutie bol aj prvý seminár majstra Calabreseho, Majo Beke nás zahŕňal svojimi skvelými nápadmi a názormi.
Ja som sa tam pred piatimi rokmi priznával, že s Becherovkou moc nepracujem, bar agency Shake the World oznamovala , že je na svete a prevádzkuje bar Grandes Melones, Stan o pár rokov neskôr nadšene informoval o viedenskej tour de bar, ktorá bola prvou zahraničnou redakcie Bar Magazinu po sklamaní na Slovensku…
Laco z Belfastu píše: … ” ja som tým myslel hlavne to, že aké je to naše malé Slovensko Veľké… chcelo by to zohnať barovú lyžicu s malou slovenskou vlajkou na konci:-)
Dnes Laci Piljar, ktorému sme mimochodom gratulovali k úspechu v hoteli Merchant, pozdvihuje našu barmanskú vlajku ešte vyššie v American Bare hotela Savoy.
Delili sme sa o svoje názory na prípravy drinkov, na to, či vyšejkrovať dve porcie v jednom, alebo v dvoch šejkroch, riešili sme ako si vyrobiť číry ľad…
Čítam si spätne aj Rustyho posty po tom, čo prevzal vedenie Paparazzi baru. Sú naozaj pekné, stojí za to si ich nájsť, ale reakcií na ne veľa nenájdete…
Podobne to dopadlo s mojou snahou…
Cocktailians Room bol svojho času veľmi dobrý a kvalitný komunikačný kanál, ktorý síce neposkytoval veľa priestoru na písanie, bolo iba o trochu viac miesta – ak vôbec, ako v statuse na sociálnej sieti FB. Toto je tiež jeden z dôvodov slabej komunikácie na roome. Aj ked som sa ho snažil trochu oživiť, bolo to nakoniec iba o troch-štyroch reagujúcich ľuďoch a o takmer stovke pasívnych čitateľov.
Ako som spomínal na začiatku, Cocktailians Room o pár dní zatvárame. Je mi trochu smutno a myslím si, že si zaslúžili dôstojnú rozlúčku aspoň v podobe tohto článku. A v kútiku duše dúfam, že sa raz dočkáme knižky o vývoji slovenskej barovej scény a práve posty z Cocktailians Roomu budú v nej často citované.
A ešte jedna poznámka na koniec. 90% barmanov, ktorí mali záujem komunikovať to dotiahli poriadne ďaleko! A to niečo naznačuje…
S pozdravom
Luboš Rácz
Kde jedno končí iné začína. A to, čo tu už raz bolo, nikto nikdy nezoberie späť.
Amen.
Pamatám si ako keby to bolo včera čo som prvý krát klikol na tento room. Ten čas neskutočne letí a mňa by v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že raz budem pracovať na mieste, o ktorom sa viedla nie len debata na Cocktailians roome, ale písalo sa o ňom v Bar magazíne. Co si budeme klamať, všetci sme klikali na tento link, všetci sme netrpezlivo čakali čo nové sa dozvieme, čo tam kto napísal…kto ho pozdravil, kto aké infuse robil, kto akú súťaž vyhral. Pre mňa to už budú pomaly 4 roky čo nás Stanley v tej dobe po jednom z jeho kurzov odporučil na túto stránku…vtedy pre mňa mená ako On, Erik, Majo, Laci, Luboš, Franky, Mickey, Benji, Willy a iní či už zo slovenskej alebo zahraničnej barovej scény ešte nič neznamenali. Rád by som menoval aj daľších, ale to by som tu bol do rána asi 🙂 Nevedel som veru, čo tam napísať…o to netrpezlivejšie som čakal kto s čím novým príde. Casom som sa aj ja osmelil a prispel pár slovami. Za tú dobu sa veľa zmenilo, mnohých som spoznal bližšie a môžem potvrdiť jedno. Všetci sú to normálni ľudia, všetci robíme čo nás baví, všetkých nás to úplne pohltilo…je to biznis, je to job, je to o peniazoch, je to o ľudoch, nech si to každý nazve ako chce…mám pocit ale, že každý potvrdí že je to vášeň. Doba sa mení, áno nezastavíme ju a s dobou prichádzajú aj nové veci. Tie bohužiaľ úplne nahradili tento room a príspevkov bolo ako si pomenej…Uplne súhlasím s Karolovým názorom, že room tu bol prvý a to mu už nikto nikdy nevezme. My Cockatailians roomu alebo možno on nám by nám mal byť vdačný za každý názor, myšlienku či už negatívnu alebo pozitívnu alebo len tak informatívnu…každému z nás niečo dala, každý mohol nad niečím rozmýšľať a posunúť ho zase o nejaký ten krôčik…Cocktailians room si myslím bol jeden z tých, ktorý rozbehol slovenské barmanstvo. A ja osobne budem veľmi rád spomínať na tie chvíle, ked som klikal na tú čiernú stránku s bielymi písmenkami 🙂 lebo vtedy som ešte nevedel akú hodnotu budú pre mňa mať
Bystrik, dakujem za vyborny koment… snad len skromne pripomenut, ze Paladium blog tu bol o troooosku skor;))) a mozno ma len niekde v malom kutiku duse mrzi, ze sa tu nikdy neobjavil ziadny link na ziadny clanok, okrem toho, co som sem dal ja. Ale to vobec nie je podstatne…
Ukoncenie Cocktailians roomu beriem podobne ako Karol a Ty. Je to prirodzeny vyvoj, kde nieco konci a ine zacina…
pozdravujem do Londyna