O ZLATOM POĽNOM VTÁKOVI A O MARKETINGU

Tak a je to tu. Zlatý Bažant sa zrazu začalo tváriť ako hipsterské pivo. Už chýba len fľaša, na ktorej bude napísané “craft beer”, lebo je to teraz IN.
Namiesto blbej reklamy by radsej mohli vyrobiť poctivejšie pivo a nie europivové šťanky. Inak im nepomôžu ani odkazy na Startupy, s ktorými majú, ako hovoria, už nejaké tie skúsenosti.

Alebo tu máme ďalší príklad destilátu z Božkova. S obdivom sledujem marketérov ako krásne dokážu podprahový, podpriemerny a lacný produkt vydávať za ničo výnimočné.  Obdivujem ich, ako krásne vedia zaobchádzať so slovami. Použitie spojení ako najjemnejší melasový lieh či unikátna kombinácia, majú radiť tento produkt medzi prvú ligu. Síce vysvetlia, ze sa nevyraba “z brambor” , ale zamlčia, že sa nevyrába ani z cukrovej trstiny.
Takáto reklama zobrazená v /inak v kvalitnom/ odbornom časopise môže pôsobiť pre mladú generáciu “chcúbyťbarmanov” veľmi zavádzajúco . Z tohto článku môžu mať pocit, že sa nejedná o až tak špatný produkt a že sa s ním oplatí niečo aspoň vyskúšať. Inzerované drinky sa tvária nanajvýš seriózne. A kto vie? Možno sa za pár mesiacov dočkáme  ďalšej súťaže určenej pre profesionálnych barmanov s názvom”Božkov Grand Prix”, pričom povinnosťou súťažiaceho bude použiť minimálne poldeci destilátu z ušľachtilého melasového liehu s plachetnicou.

Svet marketingu je fakt nevyspytateľný. Ten kto nehovorí sám o sebe, aký je výnimčný, ako keby ani nebol. Vychváľ najprv sám seba a budú ťa chváliť aj tí ostatní napriek tomu, že produkt okolo tej kvality,  myslím k tej skutočnej, poctivej kvality niektorých malých výrobcov zďaleka nepričuchol a od tej pôvodnej, z času svojho vzniku odletel na míle ďaleko, alebo vo väčšine prípadov ju ani nikdy nemal.  Využíva však jednoducho to, že ich zákazníci tú naozajstnú kvalitu nevedia rozoznať.

Na to, že sme mútení z každej strany sme si už nejako zvykli. Že nás zavádzajú v Televíznych Novinách a v dennej tlači už berieme ako normálnu vec. Jednoduchí ľudia pozerajú obdivne s otvorenými ústami a tí ostatní mávnu iba rukou. Rezignovali a myslia si svoje.
Čo je zaujímavé, že  na podobné prešľapy sa už vôbec neupozorňuje. Nikto nechce mrhať energiu na negatívne veci, šíriť negatívne informácie. Radšej sa každý pozitívne usmieva a propaguje svoju robotu. Nie je na tom nič zlé. Hovorí sa, že dobré a kvalitné sa nakoniec aj tak presadí, aj tak vyhrá nad tým nekvalitným a povrchným. Problém je, že to nekvalitné a povrchné máva často oveľa väčší budget ako to poctivé, a ten, kto na to má, tak kričí viac. A realita nám ukazuje, že to poctivé sa presadzuje oveľa ťažšie. Asi preto, že jednak nemá potrebný budget na všadekričiaci marketing a pravidlom býva aj vyššia cena, ktorú si nie každý môže dovoliť zaplatiť.

Pred pár dňami mi jeden pán ponúkal keksíky ku káve. Najprv argumentoval tým, že je lacnejší ako Metro a že mi pri odbere 10tich kartónov dá zľavu. Slušne som poďakoval a navrhol, že keď si rozmyslím zavedenie keksov ku káve, že mu dám určite vedieť, preto že nepochybujem o kvalite jeho keksíkov a ani o zaujímavej cene. Pán vycítil, že chcem z tohto biznisu vycúvať a zahrať to na neurčito, tak začal vyťahovať argumenty, prečo mám zaradiť keksíky ku káve. Hostia to vraj ocenia. Usmieval som sa. Spýtal som sa ho, na základe čoho navštívi kaviareň, keď má chuť na kávu. Či je to na základe kvality produktu, alebo keksíku ku káve. Hovorí, že aj na základe kvality, ale aj na základe toho, kde mu dajú niečo naviac. Hovorím, že má pravdu, ale realita je taká, že práve nekvalitné podniky ponúkajúce podpriemerný produkt sa snažia dávať k tomu “niečo naviac”, čo v skutočnosti ani nemá hodnotu. Moja káva nepotrebuje žiadny keksík, žiadny šnik-šnak okolo.
Keksík ku káve je svojím spôsobom marketing. Môžte si na jeho obal dať zobraziť svoje logo, adresu, telefón. Niektorí to potrebujú viac, iní menej.

A ešte na koniec. Marketing je svojim spôsobom aj to, že vyhlásite víťaza súťaže, ktorú sami organizujete, ale sa mu to ani neunúvate oznámiť, necháte, nech to vyrieši za vás sociálna sieť a ako odmenu mu dáte to, že si už od ďalšieho roku musí kupovať časopis, ktorí iní dostávajú zadarmo. V zásade to nie je problém. Len že keď už zaplatíte peniaze, tak sa už aj zamyslíte, či to stojí naozaj za to a začnete nejako intenzívnejšie vnímať  reklamy. Nie počet, ale hlavne ich kvalitu. Potom sa môže stať, že za to, aby ste sa dozvedeli, že Zlatý Bažant je už aj “Craft Beer” si dokonca zaplatíte. A hrozí aj to, že v našich baroch sa začne miešať z Goldenky. Potom sa už pýtate, aká je hodnota takéhoto časopisu.

ps: slepá baba už nie je slepá. Dala si dole tú čiernu masku a bude sa pozerať. Lebo keď sa všetci budeme tváriť na seba veľmi milo a budeme si hovoriť, akí sme dobrí, tak si to o sebe aj začneme myslieť. A to nás nikam neposunie. Je to len prešlapovanie na mieste, na ktorom už stojíme pekných pár rokov. Hlavne čo sa týka počtu naozaj kvalitných barov a tých naozajstných barmanov.

Posted by: Luboš Rácz

photo zdroj: www.hairstyleonpoint.com