PÁR SLOV PRED VÍKENDOM #2

Niekedy si neuvedomujeme, aké následky môže mať naše správanie sa mimo baru na bar samotný. Teda myslím ten bar, v ktorom pracujeme, alebo sme pracovali, či sa v ňom stali trochu známimi v komunite. Tú dôležitosť si uvedomujeme až vekom, keď sme mladí, tak sa príliš nestaráme o to, kto nás pozná a vôbec nemáme pocit, že všetci poznajú mňa, čašníka z “toho” baru, tak sa ľahko stáva, že v opojení strácame zábrany a nechávame sa uniesť našou dôležitosťou práve preto, že v som čašník, či barman z “toho najlepšieho baru”.
Boli časy, keď som si bral inšpiráciu na články z negatívnych skúseností z iných barov. Pri každej návšteve som sa pozeral viac kriticky na takých, ktorí o sebe vo virtuálnom priestore prehlasovali aký sú cool, aké robia fantastické drinky a atmosféru. Ja, ako profi som často videl pravý opak. Ale pritom som zabudol, že oni mali v bare možno viac života, ako som mal v tom čase ja. Aj keď som v článkoch nikoho nemenoval, stalo sa mi pár krát, že niekto v ňom spoznal práve svoj bar a nepáčilo sa mu to.
Dnes to nerobím. Pozerám sa iba na seba. Na to, ako ja v mojom bare pristupujem k práci. Nie že by ma iní nezaujímali, ale neriešim to, preto že sa ma to netýka. V baroch, kde sa mi nepáči ako pracujú, si objednám whisky. A hotovo. Vychutnávam si iné pozitíva, ktoré bar ponúka. Rozprávam sa s majiteľom a užívam si jeho prítomnosť, že si našiel čas a pokladá za dôležité stráviť so mnou pár minút, či dať si so mnou drink. Alebo si užívam prítomnosť ľudí, ktorí sú so mnou. Ak ma to prestane baviť, idem inde. Bez zlého pocitu. Bez toho, či má niekto plnší bar a robí to horšie. A čo je vlastne horšie? Iba to, čo si určí sám hosť.
Nakoniec sa to pomaly vyvinulo a úspech sa dostavuje aj bez toho, aby som kritizoval iných. Aj keď sa musím priznať, inšpirácie je stále dosť. Nie len baroch, ale aj v kaviarňach, reštauráciách, v holičstvách /skúsenosť môjho váženého kolegu/, na sociálnych sieťach ani nehovoriac.
Preto, ak prídeme do cudzieho baru, nekritizujme. Nikto nám nedal právo merať čas prípravy drinkov a nahlas barmana kritizovať za to, že mu to dlho trvá. Alebo že do drinku nepoužívajú suroviny podľa nášho gusta. Väčšinou sa to môže stať, keď si dáme pár drinkov “doma”  a potom sa v cudzom bare cítime ako najväčší odborníci schovávajúc sa za meno baru, v ktorom sme voľakedy nejaký ten týždeň pracovali neuvedomujúc si, že sme pre ten bar vlastne neurobili nič, iba ho vycucali tým, že sme nabrali skúsenosti a inšpiráciu.
Ak sa mi v bare nepáči, nechodím do neho. Je iná doba. Nemusíme sa biť za barovú kultúru tým, že kritizujeme iných, ako nám ju kazia. Barovú kultúru musíme jednoducho robiť. Najlepšie, ako len vieme.