Posted by Luboš on 22nd december 2012

POZITÍVNE VÁNOCE

Očúvaj ma sem, povím ti vec. Víš, čítav som vela tých príspevkov o Vánocách. Že sa šecci naháňajú, že kupujú darčeky a bezhlavo míňajú peňáze v obchodoch a v ťažkom strese kúpa aj to, čo by nikdy nekúpily. Volakerí by boli najračej volaďe v teple a ležali pod tými stromámi, čo z nich kokosové orechy zbírajú a volakedy ich nemusá ani zbírať lebo padajú samé od seba  luďom na hlavu. Ale dúfam ňé tým, čo to píšu, lebo já ich vóbec neodsudzujem. Nech si každý urobí Vánoce tak, jak to len on sťe, jak sa najlepší cíti. Nech aj nekupuje darčeky alebo nech si aj kupuje fajnové víš, Hilfingera v tej rakúskej dedine, alebo v Mlynoch. Mne to je jenno a já to vóbec neodsudzujem, veď neni som sudca a kupujem tam volakedy aj já. A keď sťe neni sudci ani vy, tak též neodsudzujte. A keď ste predsa len už jako sudci z povolaňá, /ale na této stránky sudci asi nechoďá – tak to nehám radšej tak.

No, ale sťev som to, že treba trošku tolerancie v tomto svete a kukajte sa na to, že na jennu vec móžu byť aj dva názory, keré nemusá byť vóbec rovnaké. To je beh sveta, mój pekný. To je velmi dóležité si uvedomiť aj za barom, keď obsluhuješ tých svojich hosťí. To, že sa hosťovi tvoja káva zdá moc vrelá nemusí byť o tom, že ten hosť si chce nasilu volačo dokazuvať. Že šak  jaká by mala byť káva? si povíš ty. Ale možno ty si si neuvedomev, že té šálky na tom kávovare máš otočené naopak a ten hosť si opálev hubu. Tvoja nevedomosť je hlavnú príčinu, prečo sa ten hosť sťažuje.
A že keď sa sťažuje, že v tom koktajle necíti alkohol a že ťa podezíra, že si ho tam nedav a ty si ho tam dav, tak to móže byť preto, že máš velice zlý lad, kerý tam dav do toho drinku vác vody, jak je potrebné, mój zlatý.
Mohov by som tu uvésť vela príkladov, ale už zase múdrujem a poučujem a to já nesťem. A nesťem tu ani zadarmo dávať volakomu rozumy, lebo aj takých je vela, kerý nemajú vlastné nápady a tak robá to, čo viďá u suseda. Keď má sused, tak o mesác to budem mať aj já a budem sa tým vychvaluvať. Ale o tom som též nesťev.
Sťev som sa vyprávať o tých Vánocách.
Aj já som si sťev dať neská status, že „dnes vymieňam svoj úsmev za váš“.
Já to mám tak ve zvyku, ždy na Vánoce, keď v plnom Tesku sa luďí tlačá a staňe sa, že do volakoho drgnem, tak mu s úsmevom povím, aby mi prepáčev. Ňé tak hrano, americky, ale já to mám naozaj v srdci. Ani já nelúbim ten stres, a preto sa to snažím asi takto ve vnútri kompenzuvať, že som klunný a pósobím milo. Opakuje sa to každý rok a mám z toho dobrý pocit. Ten status som si nakonec nedav, jennak preto, že nemusím každé citové rozpoložení vypisuvať pre ostatných, ale hlavne aj preto, že vymíňať úsmevy by som si mav s luďma stále. Prirodzene, nenásilne, ňé preto, že sú Vánoce. Keď som u seba v kavárni, tak sa na luďí samozrejme usmívam. Tak od prirodzeňá, lebo sa teším, že sú to práve MOJI hosťá a ňé volakoho druhého. Vidím fakt každého rád. Potom sa ale volakedy pristihnem, že sa neusmívam, že som podráždený alebo rovno nasraný. Tak že nevím byť pozitívny ve svojom vnútri stále. Obdivujem tých luďí, čo sú tak prirodzene naladení, a rozdávajú radosť len tým, že sú. Že sa zjavá a ich vnútorná energia vás zasáhne a naštartuje, jak kamarád volakedy štartuvav Pioniera, mav takého modrého, já som ho též naštartuvav, pridav plyn, prenné koleso sa zdvihlo a rozbev som na vchode do baráku okno.
No tak tá energia vás nakopne a vaše oči sa začnú usmívať. Lebo keď sa usmívajú vaše oči, to je znak, že sa usmíva vaše telo. Celé. Že vyžarujete energiu ako východ slnka, kerý pozorujete po ležáčky na pláži na vlhkom písku. Keď to slnko výjde, tak sa rozžári a vy cítite to teplo, tú energiu, keré ide prámo do vás.
Nesmí to byť nič prehnané. Musí to byť prirodzené,  jako je  východ slnka. A slnko vychádza každý deň. Zas a znova.
Mav som jennu čašníčku, bola velice pekná a aj velice sikovná. Robila presne polla mojich manuálov a vítala ludí s úsmevom a pozdravom. Ale bolo viďeť, že je to nasilu. Že sa nepýta hostí či im chutí preto, lebo ju to naozaj zaujíma, ale iba preto, že musí. Že tá energia, kerá má ísť z vnútra tam nebola. Bov to len široký úsmev plný bílych zubov. Nemohov som tej babe ani vynadať, lebo ani nebolo za čo.
Ale tým, jak to bolo nasilu dosáhla pravý opak. Že potom dostala výpoveď za voláku blbosť. Pamatám sa na to, že som to urobev bez rozmyslu, spontánne a trochu to aj lutujem, lebo to bolo jenno z mojich takých prchkých rozhonnutí, keré človek v živote volakedy urobí. Dúfam, ale, že sa jej neská darí.
Videv som som aj pred pár dňami jenného barmana. Ten si dáva statusy o pozitívnom prístupe do života. Já si hovorím, že to nemusím vypisuvať, stačí, keď pozitívne žijem. Tak som možno aj trošku pochybuvav. Tak isto aj o rečách o egu. Keď ego nemám, tak ho neriešim. Ide to mimo mňa. Ale pochopev som, že u tohto barmana nejde o prázdne reči. Že z neho ide pozitívna energia zvnútra a rozdáva ju na šecky strany a že je ho radosť stretnúť a vyprávať sa s ním a stráviť s ním čas bárs aj do pátej rána, aj keď víťe, že musíte o ósmej stávať. Že piť od neho drink a sedeť mu na bare je zážitek, že si ho berete ze sebu, keď odchádzate preč. A ešte dlho ostane ve vás. A že keď sa sa s ním nestretnete aj rok, tak vám ždycky na novo očarí a nadchne. A vymyslý vám drink, na kerý v živote nezabunnete. Idem si kúpiť taký vermút, aby som si mohov urobiť Záhir Manhattan…

Pekné Vánoce Vám šeckým!

Posted by: Luboš Rácz

ps: prosím, nevšímajte si gramatické chyby, sú urobené naschvál;))

No comments yet!

Post your comments