BE WATER MY FRIEND…

Toto nebude moc barmanský článok, aj keď sa týka baru a barového biznisu, preto že je predmetom môjho podnikania.
Nikdy som sa neponáral do politických tém, a som si istý, že ani vás sa politka nejako hlboko nedotýka. Zastával som aj názor, že politika do baru nepatrí, aj keď tam vždy bola. Už starí barmani z čias Jerryho Thomasa boli veľmi vážené osobnosti, s ktorými sa radi rozprávali aj politici, preto že v bare všetličo počuli a názor barmana bol všeobecne rešpektovaný. A čo si budeme hovoriť, v rôznych viac, či menej privátnych kluboch, štýlových cigarových salónoch a aj v dobrých baroch sa mnohé rozhovory točia okolo politiky a rieši sa v nich /hlavne/ biznis.

Neprežívam práve najšťastnejšie obdobie. Bar z časti funguje, záleží však, z akého pohľadu sa človek na to pozerá. Máme kvalitných hostí, niekedy silnejšie dni, inokedy je dlhé hodiny takmer prázdne. Ak sa mám uspokojiť s tým, že bar si na seba zarobí a ja ho využívam na prácu pre iných mojich projektoch, mohol by som byť spokojný. Len že nie som. Nerobil som bar preto, aby som prežil. Robím ho preto, aby som ho mohol zveľaďovať, aby som mohol realizovať nápady, aby moji zamestnanci – kolegovia, od ktorých vyžadujem pomerne vysoký štandard mohli aj nadštandardtne zarábať. Aby hrdosť na bar, ktorú cítia v srdci, cítili aj vo svojej peňaženke. Aby ich nenapadlo obchádzať kasu, aby si mohli z platu dovoliť cestovať na semináre a ďalej sa vzdelávať. Alebo chcem investovať do kuchyne, aby som mohol ponúknuť zaujímavé jedlo. Niekedy to už aj vyzerá, že by to mohlo už prísť. Hovorím si, že je dobrý mesiac, ale priebežne vidím, ako primerane stúpajú náklady. 25 dňa v mesiaci ma ovalí výška DPH, odvody a preddavky na dane. Potiaľto je to všetko v poriadku. Mám mať vyššie tržby, je to len a len moja chyba a moja vec. Hovorím si, že to bude trvať trochu dlhšie, ale je nevyhnutné stále pracovať, dodržiavať koncept, nadstavený štandard, atmosféru a mnohé iné maličkosti a úspech príde. Mnohé kvalitné bary a kaviarne to svojou históriou dokazujú, že ten začiatok je niekedy poriadne ťažký a môže trvať aj rok. Presne rok som si dal aj ja a po ňom prehodnotím celý koncept a smerovanie baru.

Čo to má spoločné s politikou? V zásade nič. Veď dane musí platiť každý, či je pri moci ľavica, či pravica a je to normálna vec. Ano, pokiaľ by sme žili v normálnej krajine. Napríklad vo Fínsku, či Švédsku. U nás to funguje inak. U nás platíte dane preto, aby si ich potom potichu mohol niekto vybrať a napchať si vrecká. Či už na nejakom tendri, nadmernom, šikovne vymyslenom odpočte, alebo tak, že si to šikovne vymyslí, ako napríklad dvaja chalani v TOMTO ČLÁNKU, aby nemuseli platiť nič. Nebudem vám k tomu viac písať, len si to prečítajte a zamyslite sa tak, ako som sa zamyslel ja.

Nemyslím si, že žijem v dobrej krajine. A nie som ani na našu krajinu hrdý. Voľakedy som bol, keď boli naši majstri sveta v hokeji. Teraz môžu byť aj majstri vesmíru. Je to ich úspech, nie môj. Bola by to falošná hrdosť. Sme len ovce, nič viac. Tým ostatným šikovným patrí svet. Tak sa to hovorí…

Pýtam sa sám seba, prečo som si vlastne otvoril bar. Vyhralo Ego. Otvoril som si ho iba pre svoj osobný pocit, že chcem robiť veci podľa seba. Popri tom dúfam, že to ľudia ocenia a prídu. Každý deň, ráno, poobede, večer, že budú chodiť iba ku mne, že sa budú cítiť fajn a povedia, že je u mňa dobre, že to, čo som urobil práve hľadali a potrebovali. Zatiaľ to funguje iba na pár percent a ja som naozaj vďačný. V skutočnosti nemám veľké očakávania, viem, v akom meste žijem. A zároveň som si vedomý ešte mnohých nedostatkov, ktoré tu mám. A možno to niekedy až príliš riešim a mal by som veci radšej nechať plynúť… Be Water, my friend… /diky Stan;)/

Ale aj tak, nič, okrem dobrého pocitu z roboty nemám. A prišla doba, kedy neplatím dane z naozajstného zisku, ale iba z tohto dobrého pocitu… A to môže človeku zostať náhle aj nevoľno…

Posted by: Luboš Rácz