STATUS /namiesto FB/ alebo TIP NA DOBRÉ PIKOLKO

Dnes som mal možnosť stráviť deň s mojou rodinou. Nádhera. Cieľ – krásne kúpalisko Vadaš. Keď že som túto rannú kávu z obrázku  u nás nestihol, nechal som to na Štúrovo. Pamätám si z minulého roku jeden stánok s dvojpákovým kávovarom, tak že to risknem. Značka Sagafredo. Nie kávovaru. Kávy. Baba brigádnička. Pýtam sa jej, či mi urobí dobré Cappuccino. Hovorí že ano. Ja ešte dodávam, nech mi to neposýpa žiadnou škoricou, ani kakaom. Neposypala. Nestihla. Nadávkovala kávu, zľahka zarovnala tým odstávajúcim valcom na mlynčeku. Jemne, aby náhodou tej káve neublížila. Podloží šálku s logom, káva tečie. Baba berie konvicu, doplní do nej mlieko Pilos. Príde k zasušenej triske. Počujem zvuk zohrievajúceho mlieka. Predohra. Dlhá. Tak dlhá, že k aktu zhustenia mlieka neprichádza. Baba čakala, že to príde samé od seba. Tak trápi to mlieko vysokou teplotou ešte viac. Po chvíli to vzdáva. Naleje do šálky s kávou, v polovici prestane a vnára zase trisku do horúceho mlieka. Púšťa trisku naplno. Z toho nevhodného zvuku ma až vykrúca. Volám na ňu – jemne, príjemne, aby sa neurazila, že nech to radšej nechá tak, že toľko mlieka mi bohate stačí. Začudovane sa pozrie, prinesie mi nápoj a pýta 1,30 Eura. Dávam je ich zo slovami, že sa to takto nerobí, že sa pena/myslel som mliečny krém, ale nechcel som ju trápiť neznámymi výrazmi/ neurobí tak, že to mlieko nechá prevrieť. Znova sa začudovane pozrie, potom niečo povie po maďarsky svojej kolegyni. Keby vedela, že sa volám Rácz, asi by jej nehovorila nič, lebo by som mohol rozumeť. Ale nemohol. Nemtudom…
Vypil som to ranné kakao, lebo ma začínala bolieť hlava, asi kofeínový absťák. Nakoniec som sa aj trochu potešil, že v tom kapučíne nemám namiesto krému kožku z mlieka. Ale k tej chuti nápoja by určite pasovala…
Samotný základ bol samozrejme tiež dosť nechutný. Aj cez prevreté mlieko som cítil smradľavú kávu. Zle umyté páky, nečistený stroj. Prajem majiteľovi, aby sa mu čo najskôr pokazil tak, že ho bude musieť zaniesť do opravy a vysoliť 500 Eur za repas. Potom bude pár týždňov predávať multikultúrnej slovači aspoň trošku piteľné pikolko. S mliekom. Aj presso. S mliekom…
Tak že pre všetkých, čo máte radi pikolko a budete v Štúrove, neváhajte…

O pár hodín idem okolo toho stánku, teda obchádzal som ho dostatočným oblúkom, aby ma nenapadlo si tam nebodaj niečo objednať. Vidím teplom zmorenú babu, ako sedí pri otvorenej dvojkrídlovej chladničke. Aby ste si nemysleli, že odtiaľ niečo vyberala nedočkavým zákazníkom, ona sa takto prosím pekne CHLADILA!!! Aj s kolegyňou…
Nie že by ma to trápilo, len som sa chytil za hlavu, že čo ľudia v gastronómii dokážu vymyslieť! To som v živote nevidel… Hovorím si, že keby som bol majiteľ stánku, vyrazím ju na počkanie.

Prečo to píšem? Lebo v School of Barkultur sa okrem kvalite predávaných produktov venujem aj otázke nákladov a postoju zamestnancov k majiteľovi. Zisťujem, že je to veľmi aktuálna a dôležitá téma…

Posted by: Luboš Rácz