STRAINER

Článok, ktrorý bude nasledovať nižšie si mohli viacerí z vás prečítať v najnovšom čísle Bar Magazine. Ako spomínam v úvode, najprv som naozaj nevedel, čo budem o tomto /pre mnohých/ nudnom barovom náradí písať, nakoniec sa mi tak rozbehli prsty po klávesnici, že to bolo hotové za dvadsať minút. Nie je to však len o šejkri. Je to o prístupe, tak ak máte chuť niečo k tomu povedať, budem veľmi rád. Ešte chcem váženého čitateľa poprosiť, aby nepátral, v ktorom bare som čerpal inšpiráciu, vôbec to nie je podstatné. Takých barov je u nás žiaľ ešte dosť…

STRAINER

Priznám sa, že mi chodili zimomriavky po tele, keď som dostal za úlohu písať o tomto barovom náradí. Čo sa len o tomto nudnom „cedidle“ dá napísať? To, že slúži na to, aby sa vyšejkrovaný ľad nedostal do pohára, v ktorom sa nápoj servíruje? Veď to vedia všetci barmani!

Až minulý piatok, keď som navštívil jeden cocktailový bar v jednom malom slovenskom meste mi otvoril oči a ukázal, že to tak zďaleka nie je! Som si istý, že toto nie je jediný bar u nás, kde majú iba jeden úbohý strainer zapadnutý prachom, hodený niekde v kúte a pri jeho kúpe mu nevenovali žiadnu pozornosť, preto že ho vôbec nevedia používať a neuvedomujú si jeho význam. Ale kupovali si ho preto, lebo je súčasťou barmanského setu, tak logicky patrí medzi základné barové pomôcky. Prečo sa potom nepoužíva? Prečo sa potom do drinku dostáva nekvalitný ľad a hosť tak nemá možnosť spoznať skutočnú kvalitu? V použití jedného kusu barového náradia sa často môže skrývať celkový prístup k hosťovi a prístupu k samému sebe. Pri takomto spôsobe predaja drinkov sa stráca akákoľvek úcta k remeslu, ktoré sa treba poriadne naučiť. Tu je práve ten rozdiel, či idem zarobiť peniaze, alebo mám hlavný cieľ posunúť svoj bar a samého seba do inej roviny. Do roviny kvality a zodpovednosti.
Povedať si, že načo to budem robiť, aj tak mám bar plný a ľuďom je to aj tak jedno, je príliš plytké a z profesionálneho hľadiska hodné výsmechu. A tak isto výhovorka, že nemám dostatok ľadu v dnešnom čase nadstavenej kvality neobstojí.
Sám nemám čisté svedomie, preto že sme takmer pred 10-timi rokmi začínali v Nitre tak isto. Mali sme malý výrobník ľadu, ktorý vyrobil úbohých 45 kg ľadu za 24 hodín a pri nečakanom záujme o miešané drinky jeho kapacita jednoducho nestačila. Trvalo nám necelý rok, pokiaľ sme si kúpili nový, schopný vyrobiť tri krát toľko. Odvtedy sa ľad zo šejkra nedostal do hosťovho pohára a ja som musel dokúpiť ešte päť strainerov.

Zaujala ma ešte jedna technika, ktorú som dokonca videl aj na videu z nejakej súťaže, ale aj v reálnom barovom prostredí. Ak barman robí krátky cocktail a musí ho po vyšejkrovaní preliať do pohára bez ľadu – v drvivej väčšine v-shape. Barman po vyšejkrovaní v Boston šejkri, alebo v Tin & Tin šejkri vloží prázdnu časť, teda tú, s ktorou ho držal vo svojich /niekedy aj v spotených/ rukách do časti, kde má drink a tým zabráni preliatiu ľadu do pohára. Z toho mi je naozaj už smutno…

Ako vidieť, používanie strainera naznačí o bare veľmi veľa. Strainer nestojí veľa. Stačí ho len správne používať a verím, že sa to oplatí už pre ten veľmi príjemný vnútorný pocit a pre radosť z práce, ktorú som mal aj ja, keď sme si kúpili nový výrobník ľadu…

Publikované v Bar Magazine č. 24, str. 44

Posted by: Luboš Rácz