Posted by Luboš on 3rd január 2023

TRENDY V ROKU 2023

Je celkom zaujímavé, že som ešte poriadne nezachytil predpovede nových barových trendov. Je aj celkom možné, že mi to ušlo a že ste už o tom čítali, tak viete určite viac ako ja.
Mňa sa nikto relevantný nič nepýtal, na čo si už prirodzene zvykám. Slovensko je malé a povedané bolo už viac ako dosť a je tu mnoho kreatívnejších a známejších barmanov ľudí, ktorí dnes majú čo povedať.
Nedá mi to však sa nad tým, takto na začiatku roka trochu nezamyslieť, každopádne mi to prišlo do hlavy a nejako sa sa mi o tom chce vám dať vedieť.

Viem, moderný barman 21. storočia šupne na insta tri slajdy vizuálneho stvárnenia svojho názoru, dá tam trochu textu a teší sa rastúcemu počtu lajkov a folowerov. Prosím, nesnažte sa tu vycítiť žiadny sarkazmus, preto že tam naozaj žiadny nie je. Ja som len stará škola a ešte som nenašiel nikoho, kto by to za mňa urobil. A keď že som si našiel trochu voľného času, dovolím si ostať verný svojmu, dnes už zriedka kedy viditeľnému štýlu – to je písanie blogu. Snáď vás to bude baviť rovnako, ako instagramový vizuál.
Na začiatok trošičku ľahkého bilancovania. Teda nie tak celkom, nechcem vám tu rozprávať o ťažkom roku 2022. Kto chce vie, kto nie, nemusí vedieť, verte, nebolo to nič pozitívne, inšpiratívne a ani zaujímavé. Chcem sa s vami podeliť o mojich top 6 barových osobností v roku 2022.
1. Víťa Cirok z Becher`s Baru. Lebo dal wordclass so silným výsledkom. Ale to zďaleka nestačí aby bol v mojom zozname rešpektu. Víťo má stále na sebe biele sako. Predpokladám, že fotka na Silvestra nebola iba propagačná, ale že ako šéfbarman mal so svojím teamom na starosti organizáciu, prípravu a realizáciu silvestrovskému eventu. Na Silvestra. S trojčlennou rodinou doma a manželkou. Celý rok makal v bare, zažil som, že je to naozaj kvalita a pre mňa najlepší bar v Čechách. A vďaka nemu som takmer urobil Barmanské Vianoce, lebo bol ochotný aj s barmanmi prísť pomôcť pri celkovej realizácii eventu. Škoda, že sa to z mojej strany nedalo, ale o tom inokedy.
2. Ferdinand Lammerer, Schumann`s Bar. Meno, ktoré vám nič nehovorí. Nepoznáte žiadny drink od neho, ani ste možno žiadny od neho nepili.
Je to človek, ktorý sám vychováva syna, už veľa rokov maká svojich 5. šichiet v bare za týždeň. Okrem toho má na starosti tovar v bare. Aby ho bolo dostatok, aby sa malo čo predávať. A nie je toho málo, večery v tomto bare dokážu byť naozaj silné. Kruto silné. Nič pre padavky a príležitostných guestbartenderov na jednu noc. Prídeš o tretej v noci domov a ráno vezieš syna do školy.
3.Tomáš Melzer, Blind Lion. Barman, ktorý na rozdiel od Ferdinanda robí naopak svoje jedinečné drinky. Jedinečne vybalancované, s jedinečným nápadom a pritom jedinečne jednoduché. Ešte som v tom bare nebol, ani v ňom nepil drink. Ale Tomymu som raz, či dva krát sedel ako porotca v súťaži a vždy to vyhral, lebo mal brutal drinky a skvelé príbehy k nim. Mal som nejaký čas pocit, že to už Tomík vzdal a zatvoril, preto že otváral niekedy tesne pred covidom. Nie je to tak. žije. Počúval som teraz jeden rozhovor s ním, ktorý dával pre lokálne krajské rádio v Hradci. Jeho najväčším úspechom nie je víťazstvo v mnohých súťažiach, ktoré získal. Jeho najväčším barmanským úspechom je, že pracoval 5 rokov v pražskom Hemingway bare. Silný rešpekt a sľub, že tento rok si návštevu baru nenechám ujsť. Jo, asi neprekvapí, že Tomáš za svojim barom aj pracuje.
4.Alex Freza, L`Antiquario. Neviem o ňom veľa. Ale viem, že spolu so svojimi spoločníkmi otvorili super bar v Neapole, a že nezriedka má oblečený biely rondon a vo svojom bare aj pracuje. A že tento bar postupne doviedol do 50`best. Nie je to samozrejme všetko, ale je to silný príklad toho, že za barom sa má v prvom rade pracovať. A až potom v ňom fotiť. Obe činnosti Alexovi idú. Verím, že tento rok príde aj k nám do Záhiru.
5. Karol Domisch, Pernod Ricard Slovensko. Síce nerobí za barom, ale tento rok je to jeden z mála ľudí, ktorí mi pomohol keď som to potreboval. Nie, nepožičal mi peniaze, ani mi nedohodil žiadneho barmana, ani Pernod Ricard nezasponzoroval Promenádu. Karol svojim prehľadom, presným pomenovaním problému a dobre mienenou radou mi pomohol zamyslieť sa v ťažkých chvíľach a správne nasmerovať. Okrem toho som pri našich ambasadorských výjazdoch videl, ako ho jeho tým prirodzene rešpektuje a má úprimne rád. Skutočný leader firmy, ktorá tu dlho formovala barovú komunitu a prispel k tomu, že na slovensku máme veľa kvalitných ľudí ovplyvňujúce barovú kultúru u nás. Môže sa zdať, že v tomto úsilí Pernod Ricard poľavil, ale zatiaľ sa len prispôsobili dobe a potrebám trhu, ktorý sa tu medzičasom vytvoril, aby stále úspešne napredovala. Verím, že výraznejší čas pre barovú komunitu znovu príde a že to silno závisí aj odomňa. A povedzme si otvorene, že loajalita barmanov ide v Bratislave skôr cez peniaze, ako cez zásluhy a osobné vzťahy. Doba je taká a treba to rešpektovať, prispôsobiť sa a prežiť.
6. Doplňte si sami človeka, ktorý vás inšpiroval svojou prácou.. Ospravedlňte môj krátky zoznam, pripisujte to prosím môjmu nedostatku času na cestovanie a inpšpirovanie sa práve vami, ktorí si odkrútite celý rok svoje pravidelné šichty za barom. Takíto barmani boli vždy mojou silnou inšpiráciou. Boli to ľudia, ktorých som reálne videl v akcii, videlo som ako si hodili fľašku do ruky, ako šejkrujú, ako nalievajú a ako sa za barom pohybujú. Ak som takéhoto človeka videl, hneď som chcel byť u mňa v Paladiu a miešať drinky a trošku si požičať z jeho štýlu, prispôsobiť si ho a byť zase o kúsok lepší pre svojich nitrianskych hostí. Tak si tam môžete doplniť seba. Gabo , Stefano, Martin Župina, Lacko Fajin, Michal Dojčák a mnohí, ktorých som mal možnosť počas mojih občasných návštev vidieť za barom a vy, ako osobnosti ste posúvali reálny bar v tomto roku dopredu.

Trendom nie je hosť. Jasne, ten bude určite vzácny a potrebný, ale uvedomenie si jeho dôležitosti sa stala našou samozrejmosťou, tak že hosť nie je trend. Je nutnosťou a vodou barového života. Ľadom v drinku.

Tým sa pomaly dostávam aj k trendu roku 2023. Trend o ktorom by sa malo konečne začať rozprávať je práca. Každodenn práca za barom. Nastúpiť 4-5 krát do týťdňa v čistej košeli, umytý, vyčesaný, voňavý a usmiaty za bar. To najťažšie. To, čo sa nedá dať do každodennej storky, lebo by to bola nuda. Dennú rutinu nedokážete zachytiť každý deň do zaujímavej fotky. Únavu, kruhy pod očami, nevyspatosť, podráždenosť… Toto sa na instagram nedáva. Toto nie je súčasťou vizálne konzumného života.
Loajalita. Ďalší trend, ktorý bude v roku 2023 bytostne vzácny. Uvedomenie si, kde pracujem a kto mi dáva prácu. Uvedomenie si, že som v rozpise na víkend nie za trest, ale preto, že som najlepší, lebo zvládnem náročnú smenu. Že majiteľ baru nie je ten hajzel, kôli ktorému musím ísť zase do práce. Že je to človek, ktorý mi prácu dáva, že v priestore, ktorý on vytvoril môžem zarobiť peniaze, z ktorých si viem zaplatiť svoje životné potreby. Že je to človek, na ktorého sa môžem obrátiť, keď mi to nejde a mám slabú chvíľu. Že je to človek, ktorý ma radšej pošle na dovolenku, ako by ma nechal odísť, preto že si váži moju prácu. A vedomie, že ma potrebuje mu nemusím dávať najavo po každom silnom a únavnom víkende.
Definintívne out je skákanie z jedného baru do druhého. Definitívne out je šírenie negativnych informácií a udalostí, ktoré sa v bare stanú. Definitívne out je ohováranie toho, kto vám dáva prácu. Preto že slušní ľudia si vedia všetko vysvetliť doma. A vedia sa aj slušne rozísť, ak to už nič neprináša. So všetkým rešpektom a úctou. Trendom je uvedomenie si jednej zásadnej veci. Že žiadny bar nie je ideálny. Každý bar, aj ten najlepší a najlesklejší na sociálnej sieti má svoje negatíva, svoje nezvládnuté večery, svoj neobjednaný tovar, svoje zľahčovanie konceptu, drinky so smotanou a svoje longajslendy. Tak to jednoducho je, a čím skôr to pochopíte, tým sa v tom svojom bare, ktorý vám toľko toho dal budete cítiť lepšie. Trendom je začať rok s otázkou, čo môžem urobiť pre svoj bar a pre svojho šéfa. Uvedomenie si, že na toto každý dobrý šéf čaká a je pripravený vám to povedať. Lebo vie, že najlepšie veci vytvoríte, ak to budete sami chcieť, nie ak vám to niekto prikáže. Ale aj tak sa dá a aj táto cesta môže byť celkom úspešná. Veď je jasné, že neexistuje iba jedna pravda. Vo všetkom. Aj v dôvode, prečo svoj bar práve opúšťate a idete do toho susedného skúsiť ligotavejšie šťastie. Ale nemyslím to negatívne. Stále zostávate v trende, preto že aspoň zostávate za barovou doskou.
Otázka je, ako by tento “barkultur trend” komunikovali baroví influenceri, ktorí za barom nerobia, alebo žiadny bar neotvorili a ani otvoriť nechcú.
Nedávno som čítal – vizuálne konzumoval jeden instagramový post najsilnejšieho barového infuencera, ktorý sa zamýšľa nad tým, že vlastne si neotvoril svoj vlastný bar a pýta sa, či zlyhal a zároveň uviedol odpovede, ako byť napriek tomu úspešný v barovom biznise. Nepochybne pádne a oprávnené dôvody, aby sa nazýval úspešným. Pre mňa samotného sú jeho posty často krát inšpiratívne a trefné. Mám k tomu čo dodať verte, začal som mu písať koment, ale si ho radšej nechám na hodinu s mojou angličtinárkou. Predsa len, moja slovná zásoba a aj gramatika nie je ešte na úrovni púšťať sa do takejto debaty.
Každopádne mi chýba vo všetkých týchto online inšpiráciách motivácia, ktorá ukáže barmanom, prečo chodiť 5 rokov do jednej práce. Prečo v nej dávať výkon, prečo otvoriť pre štamgastov na Vianoce a uvariť im kávu a naliať pohár šampanského. Fermemtácia, klarifikácia, či drinky s bublinami sú fajn. Aj razítka na čírej kocke ľadu. Ostáva len otázka, kto bude na prednáškach o značkách inšpirovať ľudí, aby chodili do práce. Preto že ak by sa aj o to niekto pokúsil, skôr, či neskôr by mohol dostať otázku:
A prečo nerobíte v bare aj vy?
A možno práve vďaka tomu, že sa zo známych dôvodov vyhýbame tejto téme, dnes už 52 ročný barman za barom vyzerá skôr trápne, ako obdivuhodne, lebo za tým barom ešte stále pracuje a nie je taký šikovný, že za seba necháva pracovať iných a platí im za to. Veru, verte, či nie, takto to cítim. Ale, sám som si na vine. Kto mi kázal si otvoriť v Nitre bar?
Určite bol tento rok na barové udalosti bohatý. Určite som špičku z nich zachytil, hlavne tú, že Aďo Michalčík vyhral worldclass, čo je brutal úspech a moc to Aďovi prajem, lebo tento chalan si to vydrel svojim prístupom k detailom, precíznosťou a prístupom k nim a z rozhovorov vidieť, ako zostáva pri zemi, skormný a sám sebou. Srdečná a úprimná gratulácia a radosť! Opäť ďalší príklad, kam sa dá zo slovenského – teda presnejšie českého baru dostať. Preto že ten slovenský bar má len malé zásluhy na tom, že Adrian sa dostal tam kde je teraz. Len mne osobne zostáva trpko na jazyku, preto že ak to pomenujem nekompromisne presne, tak je to len ďalší príklad toho, ako odísť zo slovenského baru, odpracovať v zahraničí pár rokov a pobiť sa o medzinárodný úspech – to je tá naozajstná a pravá cesta. Pri všetkom rešpekte, nie je. Vážim si každého víťaza, ale tých, ktorí zostali pracovať v bare, alebo si otvorili svoj vlasný, majú pre mňa ten naozajstne skutočný význam a prínos. Som si takmer istý, že Aďo môže byť na rozdiel od mnohých iných tým pravým prínosom pre barový svet v pravom slova zmysle rovnako, ako Erik Lorincz.
Priznám sa, že som mal kreatívne chudobný barmanský rok. Nie že by som nevytváral drinky, tých bolo viac než dosť a niektoré boli naozaj brutál dobré – ako naposledy moje Kingston Pineapple Negroni, alebo ďalší zimný twist na tento drink, ale jednak mi nepripadali až tak jedinečné v porovnaní s tým, čo vyrába dnešná instagramová barová komunita. A je jasné, že mi pozornosť berie starostlivosť o dva podniky, tak že nie je čas ani na vytváranie a v poslednej dobe ani na sledovanie. Priznám sa, že trávim na instagrame a aj fb. pomerne veľa času na to, koľko mám roboty, ale čím ďalej tým menej nachádzam v ňom potešenie, či inšpiráciu na nové veci. Dnes ráno som znechutene odložil telefón, lebo som sa pristihol, že na ňom bezcielne 10 minút skrolujem palcom dole. Okrem najnovšieho trendu s tými tričkami, čo si ho baby naťahujú na sebe a potom tam skočia v plavkách a ukážu svoje veľké kozy, som nenašiel asi nikoho, kto by ma ohúril. Slabé.
Preto sa nečudujte, že som svoju barovú udalosť roka našiel až pred pár dňami a vlastne ani nie je až taká barová, ale vystihuje moje rozpoloženie počas celého roka.
Pre pár dňami som mal pohovor s babou, čo bola u nás na skúšku. Po veľmi dlhej dobe som mal pred sebou človeka, ktory nie len že dobre vyzerá /naozaj tak štýlovú babu som uz dávno za kávovarom nevidel/, ale že z nej ide taká super energia, ktorú som tiež už dávno u nikoho nevidel. Okrem toho chce s nami veľmi pracovať, preto že podľa jej slov, sa len u nás môže zlepšiť a posunúť. Poznáte to, ze vám niekto dáva pocit že mu plníte sen? Že vám dá najavo že veľmi chce a je vďačnýa za to, ze môže nastúpit? Normálne zanechala vo mne taký dojem, že chcem o tom napísať pár riadkov. Že som už nedúfal, že sa mi toto stane. Že vlastne sa aj bojim niečo napísať, aby som to nezakríkol aby to bola pravda a realita. Že mám človeka, ktorého budeme s radosťou učiť, preto že viem, že to sám chce? Neveril som, že toto je ešte možné. Že sa niekto v Nitre nájde, čo vychodil tunajšiu hotelku a bude chcieť u nás pracovať. Že si bude aj trošku veriť, aj sa trošku báť, aj byť trošku v strese, ale jeho chcenie bude oveľa silnejšie ako všetky tieto nepodstatné stavy. Baba ani netuší, akú energiu mi dokázala dať. Akú chuť zotrvať a pracovať ďalej v tomto zmoknutom smutnom meste. Že mi dala chuť a možnosť konečne napísať niečo pozitivíne, že, že mi to ide samé od seba. Toto som ja. Človek ktorý tvorí, ktorý dáva vedieť nie len chyby, ale aj pozitívne veci, ktoré dokážu dať nádej, že to s nami nie je úplne stratené. Viem, tento stav mi nemusí vydržať, prídu ďalšie údery z mnohých strán, o to viac si však vážim, že prídu ľudia, ktorí nám svojou prítomnosťou a svojim nastavením dokážu na nejaký čas dať pocit, že to má zmysel. Potrebujeme to všetci tí, ktorí sme v gastre ešte zostali, máme chuť to všetko nechať, hlavne teraz cez sviatky to bolo najcitlivejšie a v týchto dňoch sa vás rodina a blízki pýtajú, prečo musíte ísť na Štefana do roboty. Chýbal nám pocit, že síce musíme, ale aj vlastne chceme. Že okrem rodiny máme aj super kolegov, s ktorými nám nevadí tráviť čas a trávime ho tam radi. Že nám tá práca prináša radosť, nie stres a stavy únavy a depresií. Lebo tak sa vieme cítiť, tak sa vieme tou nespokojnosťou pohltiť, že nám dokáže znechutiť to, čo sme tak milovali, mali radi a videli zmysel nášho pracovného bytia. Zostali len tí najsilnejší, najodolnejší. Tí, ktorí mali to maličké šťastie ako som mal dnes ja a počkali si naň. Táto baba je Trend roku 2023. A popri nej naša Majka, ktorá ju bude učiť a zdokonaľovať v tom, čo ju baví. Trend som ja, ktorý som to nevzdal, aj keď som chcel a možno ešte stále chcem, lebo by môj život bol pohodlnejší a kvalitnejší. Trend je každý, kto sa bude za barom, či kávovarom usmievať a byť štastný, preto že si sám vybral, čo chce v živote robiť.
Možno nám to vydrží. A možno nie, kto vie?
Díky za to, že ste vydržali čítať až do konca.

prečítali ste veľa slov, až 2480
Autor článku: Luboš Rácz.
Autor fotky: Martin Mondok

No comments yet!

Post your comments