Posted by Luboš on 29th august 2012

ŽIŤ SVOJ ŽIVOT

Čítam jednu výbornú knihu. Okrem iného v nej hlavný hrdina na letisku pozoruje ľudí a skúša tipovať, či žijú svoj život. Či sú šťastní, či žijú naozaj tak, ako naozaj v skutočnosti túžia žiť.
Je zaujímavé pozorovať, či sú ľudia vo svojej práci šťastní. Či ich napĺňa to, čo v živote robia.

Pred pár dňami som mal u nás v bare klavíristu. Hral hity od Beatles a k tomu pridal ešte nejakú klavírnu klasiku. Priznám sa, že dnes si nespomeniem ani na jednu pieseň, ktorú hral.  Pri hraní som ho chvíľu pozoroval. Pekná hra, možno technicky perfektná. Až tak sa v tom nevyznám…  No z chalana nebolo cítiť nič . Žiadny pohyb tela vyjadrujúci radosť a chuť hrať. Ani len dupkanie nohou do rytmu. Chýbala mu vášeň. Chlapec v bare nežil svoj život. A aj napriek tomu sa ma pýtal, či sa dohodneme na pravidelné hranie. Nedohodli sme sa. Nie len pre spôsob hrania… Po druhom kole som ho poslal domov. Bar prázdny, ale on chcel zostať ešte jedno kolo, lebo vraj dvojica, čo si niečo šuškala v jednom z našich kútov, prišla do baru preto, že začula tóny klavíra. Že sme nezarobili ani na náklady, klavíristu netrápilo. Dohodnutý honorár zobral, ako by bol plný bar. Jasne, čo som sľúbil, to som vyplatil. Ale môj klavírista musí byť “barový hráč”, ktorý niekedy prehrá, inokedy naopak vyhráva. Tento taký typ nebol…

Pár týždňov pred tým bol u nás iný klavírista. Starý pán, na prvý pohľad vyzeral ako rybár. Plátenný klobúk, vačkové gate, na nohách sandále.  Väčšinou záujemcom o pravidelné hranie u nás nehovorím, čo majú hrať. Nechám to na nich, nech hrajú to, čo cítia, čo by sa práve u nás malo hrať. Musí to byť akási súhra medzi tým, čo som vytvoril ja a medzi tým, čo tam dá klavírista, či ktokoľvek, kto sa postaví na pódium, alebo Dj-ský pult. Pán Egon sa síce žánrovo netrafil, ale jeho prsty behali po klaviatúre, on s jemným úsmevom na tvári, zavretými očami a telom, ktoré robilo na stoličke podvedomé záklony. Pán vyzeral ako labužník, ako gurmán, ktorý práve pojedá ten najlepší Beluga kaviár, potom si dáva Kobe hovädzie a zapíja to vínom zo Chateau Pétrus.
Áno, pán Egon žije svoj život. A som rád, že ho chvíľočku žil aj v mojom bare…

Veľa, ale naozaj veľa ľudí nežije svoj život. Vidieť to všade naokolo. V obchodoch, či na úradoch…
Veľmi veľa týchto ľudí nájdete vo svojich reštauráciách, kde možno chodíte na obed, alebo v baroch, kde chodíte večer na drink.
Viem, že nie každý má to šťastie robiť v živote to, čo ho naozaj baví. Mnohí pracujú iba pre to, aby zarobili nejaké peniaze na chod domácnosti. Obetujú všetko svojim deťom, aby im zabezpečili stravu a zaplatili nájomné. Iní potrebujú zarobiť na štúdium a práca barmana, či čašníka sa im zdá to najjednoduchšie, kde sa dajú čo najrýchlejšie zarobiť peniaze. Peniaze sú to jediné, čo ich v skutočnosti zaujíma. Peniaze sú dôvod, že robia to, čo ich vlastne nebaví a stále nevedia násť cestu po ktorej by sa dostali do cieľa. Zabúdajú, že cieľom je cesta a cieľ je žiť svoj život. Život, ktorý človek rád žije.
Mnohým však nemal kto povedať, ako sa dá žiť aj inak, že sa majú v mladom veku viac zaujímať o to, čo robia naozaj radi a aby sa tým mohli aj živiť a zarobiť peniaze.

Predstavte si svet, ako by vyzeral, keby každý robil to, čo ho naozaj baví. Predstavte si ten servis v reštauráciách, tie drinky v baroch! A že by bolo málo čašníkov, ktorí túto prácu robia s radosťou? A málo barmanov, ktorí do drinkov dávajú svoju dušu? No a čo? Ak by to naozaj tak bolo, nemal by v mnohých reštauráciách a baroch kto robiť! No a? Myslím, že by to malo za následok, že by sa neotváralo toľko reštaurácií, barov a kaviarní. Naopak, fungovali by iba tie, v ktorých by sa tým, čo žijú svoj život, páčilo pracovať! A ktoré by to boli? No tie, ktoré by mali aj šéfov, ktorí žijú svoj život tak, že si otvorili svoj podnik, do ktorého vložili svoje skúsenosti a vášeň.
Žiaľ, je to len fikcia… Realita je taká, že už zajtra sa možno stretnete s čašníkom, alebo barmanom, ktorý si bude svoju prácu robiť zle. Nesúďte podľa neho naše remeslo. Poľutujte ho, že si nežije svoj život. A nedajte mu tringelt. Urobíte mu službu. Možno ho menší zárobok donúti dať výpoveď a konečne nájde svoju vlastnú cestu…

Posted by: Luboš Rácz

 

 

8 komentárov

  • Tomas píše:

    Lubos,
    po dlhšom čase si dal na virtuálny papier svoje pocity. Stotoží sa s nimi určite nejeden fachman. Nedať tip a selektovať ľudí, čo to robia so srdcom je famózny nápad. A to, že ľudia robia v gastronómii len pre peniaze, je pravda servírovaná na čistom porceláne.
    Aj keď si človek prečíta možno to, čo už vie, je pekné vedieť, že rovnaký názor má aj niekto iný. Ďakujem za tie správne nájdené slová povedané nahlas. Cítiť, že teba tvoja práca baví.

  • Kristina píše:

    Uzasny clanok a velmi pravdivy ! A dufam, ze raz pride ten den kedy to bude v gastre take ako si napisal

  • Mickey píše:

    Hmm.. Ano, mas pravdu.. Svet okolo nas je velka pavucina, niekto v nej uviazne, niekto sa nauci po nej pohybovat. Je to problem, ktory sa riesi v kazdom odvetvi, problem ktory nas nuti robit veci nechcene, alebo veci ktore nepozname dokonale.. Ale vacsinou je to ako porekadlo ze ryba smrdi od hlavy. Nie je to len chyba cloveka ktory robi to co ho nebavi aby zarobil peniaze, ale aj problem cloveka ktory ho zamestnal. Jeho sefa.. Majitela restauracie, baru.. Vsak ani ty si uz znova nezavolal toho nudneho klaviristu..korenom veci je aj nasa vychova. Nikto nas neuci predavat svoju pracu, naucit sa ju milovat, byt hrdy na to co robime.. Aj tu najjednoduchejsiu pracu..i ked ta je niekedy najtazsia..mozno tam je ten problem, ze ludia nie su zodpovedny k svojmu zivotu. ( mam skusenost z jednym barbackom, ktoreho cielom je byt uznavany chirurg. Ale keby ste ho videli v akcii za barom, mate pocit ze jeho sen je byt barman. Aj preto na jednej akcii bol za barom. Hmmm.. Nezodpovedne ze som postavil za bar cloveka ktory nema ciel byt barmanom? Myslim ze nie.. Je len zodpovedny a pochopil svoju pracu. ) milovat pracu je krasne, ale mat zodpovednost je dolezitejsie. A preto si myslim ze zodpovednost je vec sefa. On ju musi naucit svojich zamestnancov a rozpravat im krasne pribehy ako on dosiahol v zivote svoju lasku.. Vdaka zodpovednosti. Ale to sa neda, lebo zase narazim na mur, postaveny z imidzu, penazi a povrchnosti. Proste na 80% sveta okolo nas..je smutne ze kazdy treti mlady clovek chce byt financnik, marketingovy guru alebo ekonom… Ano utekam mimo temy, ale mam pocit ze s tym moj pocit uzsko spojeny. Ludia sa zenu za peniazmi ale bez zodpovednosti k ludom okolo nich.. Pretoze teraz, hned a najneskor zajtra.. Chcem mat krasny zivot! Ale taky aky mam prezentovany od narodenia.. Je mi jasne ze to nezmenim.. Ale mali by sme sa obklopovat ludmi, ktory rovnako rozmyslaju, alebo maju zodpovednost k svojmu zivotu.. Alebo ich infikujme.. Zodpovednostou. Alebo?

    • Luboš píše:

      Majky, sorry, ze tak neskoro…
      neviem, odkial zacat. Snad vyberiem jednu tvoju vetu:
      “ludia su nezodpovedni k svojmu životu” Presne o tom to je!
      Ak si zodpovedny, tak sa postaras o to, aby si zil svoj zivot tak, ako ta bavi. Zodpovednost je v nasom zivote ta najpodstatnejsia vec. Zodpovednost voci svojim detom, voci svojim blizkym, k peniazom. V praci barmana ju povazujem za to najpodstatnejsiu vlastnost, ktoru musi barman mat.
      Tazko sa mi odpoveda, lebo si nacal inu temu, ktora sice k tomu patri, ale to by bol raz tak dlhy clanok. Zodpovednost som uz mnoho krat spominal, ci v barmagu, alebo tu.
      Teraz som chcel pisat iba o tom, ako pozitivne prezit zivot…
      Co sa tyka buduceho chirurga, ktory sa nahodou ocitol u teba za barom… Co ty vies, mozno si jeho zivot ovplyvnil tak, ze si to mozno sam este neuvedomuje. Ale jeho cesta mu urcite da odpovede…

  • Lucia píše:

    Je zvláštne, že práve dnes som sa na túto tému bavila so zákazníkmi. Padali tu podobne priam rovnaké názory, slová.. a áno je to nasiaknuté v každej oblasti. Sama som toho všetkého súčasťou, uvedomujem si to a snažím sa žiť svoj život.. baví ma, čo robím i keď by som chcela byť niekde inde, dávam do toho vždy kus z môjho JA. Nechápem z akého dôvodu si mám znepríjemňovať to, čo robím nech už je to čokoľvek. Nie som odborník, skúseností mám málo, ale keď mi ľudia povedia “vás to naozaj baví, že”, tak musím povedať, že je to pravda.. Môžeme robiť veci lepšími, ale najprv by sme sa asi mali zamyslieť nad tým, či ich robíme vôbec dobre..

  • Martin píše:

    Do what you love, love what you do!;)

  • kubo píše:

    úplne super článok 🙂 nekomentujem toho veľa ale čítam stále príspevky od vás..nedávno som písal na svoj profil..presne o tomto príspevok
    “Práca ktorú neberieš ako prácu že ta živí ale prácu ktorú robíš rád ” 🙂

  • Post your comments