Latest Posts

Posted by Luboš on 5th december 2019

GARY REGAN

„Len jediný barman na svete si mohol dovoliť miešať Negroni prstom“

Odišla Legenda. Určite ste čítali. Určite ste vyjadrili smútok nad tým, že odišiel človek, ktorý inšpiroval nie len svojimi knihami, ale hlavne ľudskosťou ktorá z neho vyžarovala, rozhľadom a umením pomenovať veci presne a trefne, dokonale vystihnúť pointu tak, aby jeho slová zanechali odkaz.
Gary bol u nás v roku 2007, keď mi o chlp uniklo víťazstvo o Barmana roka, keď som jemu a Angusovi Winchesterovi urobil síce možno najlepší drink, ale bol som takmer celý čas počas svojho vystúpenia ticho. A keď je barman ticho, tak vám nechutí ani ten najlepší drink tak, ako by mal.
Gary pricestoval z Ameriky na pozvanie Stana Vadrnu a Red Monkey Group, ktorý ho privítal v Prahe vo veľkom štýle. Stan mu rovno na letisku pripravil čerstvý Manhattan, zobral do luxusnej limuzíny a za sprievodu hlasných Rolling Stones a Gogol Bordello mu miešal ďalšie drinky. Celú cestu zväčnil svojím foťákom a jedinečným okom fotograf Boris Németh. Ak máte niekde starý barmagazín, vytiahnite si ho a čeknite si fotky. Ťažký rockandroll je cítiť z každej jednej.
Gary sa dal so Stanlym dokonca v Bratislave aj tetovať, bolo to ešte pred ich spoločnou šichtou v Paparazzi a Stanova známa červená kerka ICHIGO-ICHIE na predlaktí je darčekom práve od starého barmana, pre ktorého sa postupom času stal takmer ako vlastným synom. Stan ho navštevoval doma a bol jeho blízky priateľ, preto je strata pre neho oveľa silnejšia ako pre nás, ktorí sme ho uznávali ako barovú osobnosť.
Gary bol z môjho pohľadu jedinečný človek. pre nás, ktorý sme čítali jeho články, alebo sme ho stretli bol vždy milý a príjemný, ale ako sám hovorí, žil život ako muziku, ktorú mal rád. Gogol Bordello sa stali po návšteve Bratislavy jeho obľúbenou kapelou.
So Stanom sa na spiatočnej ceste zastavili v Prahe, kde pre bar Cloud9 zväčnil na servítku receptúru drinku MARKÉTA. Pôvodne mala visieť zarámovaná na stene, ale z plánov nakoniec vzišlo. Ktovie, či sa servítka nachádza ešte v bare, alebo si ju ulovil neznámy šťastlivec. Každopádne niektorí ľudia nachádzajú hodnoty v darovaných veciach až vtedy, keď sa už nemôžu nikdy zopakovať, žiaľ za jeho života tomu nevedia venovať dostatočnú váhu.
Ako hovorí o ňom Stan – Gary si bral inšpiráciu z rôznych tradícií a nebol pripútaný k žiadnym dogmám. Vedel sa naozaj zabávať, ale bol aj hlboko prebudený a hlboko spirituálne založený. Žil naozajstné ICHIGO-ICHIE ˇ
Gaza, ako ho začala volať jeho manželka Amy a potom aj celý barový svet bol významný autor viacerých kníh a článkov. Mal svoj pravidelný stĺpček v do San Francisco Cronicle so seriálom Cocktails in the Country, dával nazrieť do barového sveta prostredníctvom časopisov Playboy, Wine Enthusiast a Food & Wine, svojho času písal aj pre náš Barmagazine. Ak sa dobre pamätám, jeden článok venoval aj môjmu drinku, ktorý som mu pripravoval na tom finále Barmana Roku.
Gary veľmi podporoval slovenských barmanov a mal nás naozaj rád. Často písal nie len o Stanlym, ale spomínal aj Erika, či dokonca Maťa Hudáka, keď ešte pracoval v Dubline.
Knihy sú na samostatnú kapitolu. Kým nás v Európe ovplyvňoval Salvatore Calabrese, Peter Dorelli, či Charles Schumann, v Amerike to bol popri Dale de Groffovi Gary Regan. Jeho knihu Joy of Mixology čítali mnohí americkí barmani cestou do práce a z nej. Stala sa pre nich inšpiráciou a dôvodom, prečo robiť poctivý bartending. Poctivý znamenal pre Garyho byť hlavne ľudský. A to je to, čo náš bar vždy potreboval a stále potrebuje.
Zostávaš navždy našou inšpiráciou a v našich srdciach, Gary!

Marketa Cocktail
60 ml Dry Vermouth
30 ml Grappa
30 ml Becherovka
2 dash Grenadine
Suroviny nadávkuj do zachladeného miešacieho pohára, do 2/3 doplň ľada miešaj približne 30 sekúnd. Prelej do zachladeného cocktailového pohára a zastrekni olejmi z citrónovej kôry, ktorú použi ako ozdobu.
pre bar Cloud9, hotel Hilton, Praha, 2007

Posted by: Luboš Rácz
Ďakujem Stanovi Vadrnovi za pomoc pri spomienke na Garyho.
Garyho všetky publikácie a autorské koktejly nájdete na Webtender.com

Posted by Luboš on 20th september 2019

NEWS

Po dlhom čase sa hlásim. Lebo vám chcem niečo napísať.

Včera bola Slovak Barshow 2019. Chcem za ňu poďakovať. Som rád že bola, som rád, že sme sa mohli stretnúť nie iba pri suchom gine, ale aj všetkom ostatnom.
To, že bola Slovak Barshow, sem píšem pre tých, ktorí neboli. Prešov, Žilina, Košice… Nespite. Nevadí, že to bolo v Bratislave. Nevadí, že ste už všetko videli a počuli. Nevadí, že ste noc pred tým museli pracovať. Ide o to, že to treba podporiť. Ak si niekto dá takú námahu a ukradne čas rodine a sebe, ukradne VEĽA času rodine a sebe a niečo vytvorí, tak je slušné tam prísť, preto že takmer jediná odmena pre organizátora je naozaj vaša účasť.
Continue Reading

Posted by Luboš on 17th marec 2019

O ŠTÝLE. O LÁSKAVOM ŠTÝLE. NIE LEN ZA BAROM.

Včera som sa konečne dostal k tomu, aby som si vyčistil stary notebook. Medzi inými vecami tu nachádzam aj staré články a narazil som na jeden editoriál Barmagazínu, ktorý už zapadol prachom a nikto si už na neho v dnešnej záplave informácií ani nespomenie. Mal som ho napísať ja ale nakoniec ho za mňa napísal nevedomky niekto iný. Tým, že to bol veľmi poučné, nikdy to nestatí na hodnote a ako niekedy čítam v diskusiách, hlavne pod politickými článkami potrebujeme oveľa viac slušnosti, rešpektu a vzájomnej úcty oveľa viac, ako v čase, keď pred pár rokmi vyšiel tento editoriál:

Continue Reading

Posted by Luboš on 1st marec 2019

Junior Bartender Challenge 2019

Doba sa začína meniť. Ako v baroch, kde hostia čím ďalej, tým viac žiadajú kvalitu či už produktu, alebo servisu, podobne začínajú reagovať aj školy, aby ponúkli žiakom kvalitnejšie informácie, ktoré sú podložené praxou v tých najlepších baroch, prehľadom, vedomosťami a aj nového prístupu k hosťom.
Ako ste sa mohli dozvedieť z môjho predošlého článku, Barkultur organizuje vôbec prvú súťaž na odbornej škole a podľa mojich vedomostí je to aj prvá súťaž na pôde školy organizovaná niekým iným, ako Skba. Je to výrazný posun vo vnímaní našej práce z pohľadu odborných škôl.
Continue Reading

Posted by Luboš on 27th február 2019

Barkultur Competition Junior

Pred pár týždňami som odovzdal propozície na svoju prvú súťaž, ktorú v spolupráci s  Hotelovou akadémiou Ľudovíta Wintera v Piešťanoch v rámci PIEŠŤANSKÉHO POHÁRA ĽUDOVÍTA WINTERA organizuje a odborne zastrešuje Barkultur. Partnerom súťaže je spoločnosť Pernod Ricard Slovensko a uskutoční sa 16.4.2019.
Teší ma, že to je podľa mojich vedomostí vôbec prvá súťaž, ktorá sa bude konať na pôde školy odborne garantovaná inak, ako tomu bolo doposiaľčomu napovedajú aj propozície, ktoré som si dovolil zverejniť v pracovnej podobe a môže sa mierne líšiť od zaslaných propozícií hotelovým školám, avšak iba v malých detailoch. Ak ak vás zaujíma, v čom je iná od tých predošlých, čítajte.

Zverejnenie má iba informatívný charakter, pozvánky na súťaž rieši Hotelová Akadémia Ľudovíta Wintera.

Continue Reading

Posted by Luboš on 23rd február 2019

TO BOLI ČASY…

…Keď som robil dva roky v kuse každý piatok a sobotu, mal iba dva dni v týždni voľno a pracoval iba v noci. Nevadilo mi to. Keď žijete svojou prácou, tak vám nevadí nič. Neriešite chyby a negatívne detaily. Tie nájdete iba keď niekde nechcete byť a hľadáte dôvody a myslíte si, že to inde bude lepšie.Boli to časy, keď vám málo kto povedal „prosím vás“. Boli to časy, keď hostia začali mať peniaze a nevedeli sa chovať. Keď vám vďaku prejavovali iba výškou trinkgeltu a ukazovali, že na to majú. Boli to časy, keď som si rešpekt získaval len tvrdou robotou. Nijako inak.
To boli časy, keď boli reštaurácie plné vzorov, od ktorých ste sa mohli učiť. Obkukávať od nich ťahy a fígle, úsmevy a vyladenú chôdzu.

Continue Reading

Posted by Luboš on 4th január 2019

BARMANSKÉ VIANOCE V.

Aj keď sú Barmanské Vianoce až za tri týždne /alebo UŽ?/, ja už mám teraz problém so spánkom. V hlave sa mi melie všetko, čo treba ešte urobiť, vybaviť, zabezpečiť, pripomenúť, aby bolo všetko tak, ako si predstavujem. Len sa točím v posteli, až sa nakoniec prinútim si tie myšlienky odložiť na ráno s tým, že ich začnem reálne aj rozvíjať a premieňať na pracovnú činnosť.
Prvá z nich v novom roku je tá, že vám konečne píšem, prečo sa vlastne oplatí 22.januára do Nitry prísť. Písal by som aj skôr, ale niektoré veci, ktoré som plánoval zaradiť do programu nevyšli, na niektoré som musel čakať.
No, každopádne je na čase vám dať info, ako to tu u nás v Nitre bude prebiehať.
Continue Reading

Posted by Luboš on 14th december 2018

BARMANSKÉ VIANOCE BUDÚ… AJ TENTO ROK!

 Tak že konečne oficiálne a nahlas – Barmanské Vianoce budú! Sú v poradí už piate a budú výnimočné.
Aj keď musím začať smutnou správou, že tento rok za barom neuvidíte môjho dobrého kamaráta, otca myšlienky tohto eventu, zakladateľa Bohemian Bar Clubu a brandambassadora Becherovky Georga Němca. Žiaľ sa mi nepodarilo presne zosúladiť termín s ostatnými hosťami, preto že mojou prioritou bolo tento rok priniesť oficiálne na Slovensko jedinečný barový dokument Schumann`s Bartalks. Nie len to, na oficiálne uvedenie filmu príde do Nitry aj Charles Schumann osobne! Nemenej dôležitý je aj ďalší hosť, legenda českej barovej scény, zakladateľ a majiteľ prvého koktejlového baru v Československu po revolúcii, pán Václav Vojíř. Keď že ho za barom môžete stretnúť dnes už len výnimočne je jeho návšteva, a to, že sa večer postaví s nami za bar o to vzácnejšia. Podobne je to aj s ostatnými hosťami. Kateřina Kluchová, Stan Vadrna, Erik Lorincz. K nim sa pridá jeden z najlepších barmanov Schumann`s Baru Nouri Elmoussaoui a ja. Squadra Azzura, Le Bleu, Silná zostava…  volajte si to ako chcete, pre mňa definitívne splnený sen o ktorom som sa neodvážil snívať. Viac už písať nebudem. Všetko podstatné si vypočujete priamo na Barmanských Vianociach. Začíname už o 14.30 v Starom Divadle Karola Spišáka v Nitre. Večer pokračujeme v Záhire. Všetko ostatné ohľadne programu a rezervácí vám dám vedieť v najbližších dňoch. Budem sa na vás všetkých moc tešiť!

PS: Tí, ktorí sú už rozhodnutí prísť bez ohľadu na to, čo sa bude diať, si už môžu rezervovať vstup do kina a na večer na známom maily:
barmanskevianoce@barkultur.sk

Posted by: Luboš Rácz

Posted by Luboš on 25th október 2018

NIEČO JE ŠPATNE

Teda nie niečo. Ale veľa toho je špatne. Česi by povedali Hodně špatne. A to už je dosť.
Po ceste z Banskej Bystrice, kde sme spolu s učiteľmi hotelových škôl vykopli ďalší ročník Junior
Bartender Challenge som počúval v správach, že sme do výstavby Jaguar Land Rover investovali
500 miliónov Evro. Jaguár asi o necelú miliardu viac. Neviem, koľko je to peňazí, nedokážem si to ani predstaviť. Každopádne tých našich 500 mil. je zaplatených z daní daňových poplatníkov. Teda firiem, živnostníkov, trochu aj zamestnancov asi, v tom sa až tak nevyznám. Vyznám sa však v daniach, ktoré platí Barkultur, teda hlavne mi je jasná ich výška.
Continue Reading

Posted by Luboš on 21st október 2018

KRÁTKY POST #3

Určite už veľa z vás jedlo v jedálenskom vozni. Tí, čo cestujú častejšie, iste zaznamenali ich rozdielnu kvalitu na jednotlivých spojoch na trase Bratislava – Praha.

Ja som dnes nestihol ten ranný o 8mej, tak som mal šťastie na rýchlik Hungaria. Čašník, vekovo tak do 30ky, chodí hore dole, všetko nosí v rukách, plato sa použiť nedá, lebo tento vlak sa stále hýbe, tak že zvládne zobrať maximálne dve fľaškové pivá s dvomi pohármi na jeden krát. Nachodí sa veru dosť.
Chalanisko nepozdraví, bez slova podá vyjazdnený lístok, vyberiem narýchlo Hemendex, ktorý musí nahradiť Gulašsuppe, lebo raňajky už nepredávajú. Tak aspoň k tomu čaj pre raňajkový pocit. Gulašsuppe horúca, že som si opálil hubu a ja teda znesiem, lebo nedeľnú polievku  začínam jesť v našej rodine vždy prvý.
To ale nebol dôvod, prečo som začal písať o tomto pohostinstve, lebo myslím, že som už niečom podobnom písal a aj keby nie, nízka úroveň jedálenských vozňov je taká obohraná vec, že sa neoplatí nad tým strácať čas a drať si prsty na klávesnici.
Dôvodom bol taký Číňanko, čo si sadol s kamarátom k vedlajšiemu stolu. V jednej ruke telefón s hrou, ktorú ovládal jedným prstom, druhá ruka mu hneď od momentu kedy sa posadil, vystrelila hore ako nabiflenému prvákovi.
Poviem vám, neznášam to. Neznášam ľudí, čo mávajú na čašníka jak my ako školáci voľakedy dávno v prvomájovom sprievode na Husáka. Dá sa tomu predísť, že ho zaregistrujete v tej istej sekunde ako on vás a kývnete mu. Tento čašník nebol ten typ a vagón bol naozaj plný, tak že nemohol mať prehľad. Ruka Číňana hodnú chvíľu hore. Už ho možno aj bolela, ale nevzdával sa. Držal. Čašník  nakoniec tento súboj prehral, mal cestu okolo, tak ho zaregistroval.

Ak nechcete byť Číňanom v reštauračnom vozni, počkajte si radšej na to, pokiaľ sa čašníkova hlava otočí vašim smerom a vtedy vystreľte ruku. Robte to ale v prípade, ak sa naozaj do troch-štyroch minút u vás nikto neobjaví, alebo vám aspoň kývnutím nedá najavo, že o vás vie. Ruku nemusíte zdvíhať celú ako v škole. Stačí jemné pokývnutie na znak toho, že by ste už rád s ním prišli do osobného kontaktu.
A vy, čašníci. Viem, že je to niekedy náročné udržiavať si kontakt s celým rajónom, najmä, keď sa vám to nahrnie všetko naraz. Ale pozorujem, že niektorí s tým máte problém aj keď máte rajón takmer prázdny. Skúste mať zdvihnutú hlavu keď kráčate, otáčajte ju smerom doprava a doľava, a hlavne pozerajte, aby ste vedeli, čo sa vám na rajóne deje.  Podmienkou však je, aby mozog bol naplno spojený s tým, čo oči vidia. Ušetrí vám to veľa času, veľa krokov a aj nervov z podobných hostí, ako bol mladý Číňan závislý na telefóne.

Ozaj, Foto hore je len ilustračné, týmto vlakom som necestoval. Tento spájal v rokoch 1902 až 1927
New York s Chicagom a podľa Wikipedie bol inšpiráciou pre istého britského barmana menom C.A. Tuck, ktorý vytvoril  na jeho počesť rovnomenný drink, publikovaný v r. 1937 v Café Royal Cocktail Book.
Nájdite si ho. Je fakto dobrý.

Posted by: Luboš Rácz