Latest Posts

Posted by Luboš on 17th marec 2019

O ŠTÝLE. O LÁSKAVOM ŠTÝLE. NIE LEN ZA BAROM.

Včera som sa konečne dostal k tomu, aby som si vyčistil stary notebook. Medzi inými vecami tu nachádzam aj staré články a narazil som na jeden editoriál Barmagazínu, ktorý už zapadol prachom a nikto si už na neho v dnešnej záplave informácií ani nespomenie. Mal som ho napísať ja ale nakoniec ho za mňa napísal nevedomky niekto iný. Tým, že to bol veľmi poučné, nikdy to nestatí na hodnote a ako niekedy čítam v diskusiách, hlavne pod politickými článkami potrebujeme oveľa viac slušnosti, rešpektu a vzájomnej úcty oveľa viac, ako v čase, keď pred pár rokmi vyšiel tento editoriál:

Continue Reading

Posted by Luboš on 1st marec 2019

Junior Bartender Challenge 2019

Doba sa začína meniť. Ako v baroch, kde hostia čím ďalej, tým viac žiadajú kvalitu či už produktu, alebo servisu, podobne začínajú reagovať aj školy, aby ponúkli žiakom kvalitnejšie informácie, ktoré sú podložené praxou v tých najlepších baroch, prehľadom, vedomosťami a aj nového prístupu k hosťom.
Ako ste sa mohli dozvedieť z môjho predošlého článku, Barkultur organizuje vôbec prvú súťaž na odbornej škole a podľa mojich vedomostí je to aj prvá súťaž na pôde školy organizovaná niekým iným, ako Skba. Je to výrazný posun vo vnímaní našej práce z pohľadu odborných škôl.
Continue Reading

Posted by Luboš on 27th február 2019

Barkultur Competition Junior

Pred pár týždňami som odovzdal propozície na svoju prvú súťaž, ktorú v spolupráci s  Hotelovou akadémiou Ľudovíta Wintera v Piešťanoch v rámci PIEŠŤANSKÉHO POHÁRA ĽUDOVÍTA WINTERA organizuje a odborne zastrešuje Barkultur. Partnerom súťaže je spoločnosť Pernod Ricard Slovensko a uskutoční sa 16.4.2019.
Teší ma, že to je podľa mojich vedomostí vôbec prvá súťaž, ktorá sa bude konať na pôde školy odborne garantovaná inak, ako tomu bolo doposiaľčomu napovedajú aj propozície, ktoré som si dovolil zverejniť v pracovnej podobe a môže sa mierne líšiť od zaslaných propozícií hotelovým školám, avšak iba v malých detailoch. Ak ak vás zaujíma, v čom je iná od tých predošlých, čítajte.

Zverejnenie má iba informatívný charakter, pozvánky na súťaž rieši Hotelová Akadémia Ľudovíta Wintera.

Continue Reading

Posted by Luboš on 23rd február 2019

TO BOLI ČASY…

…Keď som robil dva roky v kuse každý piatok a sobotu, mal iba dva dni v týždni voľno a pracoval iba v noci. Nevadilo mi to. Keď žijete svojou prácou, tak vám nevadí nič. Neriešite chyby a negatívne detaily. Tie nájdete iba keď niekde nechcete byť a hľadáte dôvody a myslíte si, že to inde bude lepšie.Boli to časy, keď vám málo kto povedal „prosím vás“. Boli to časy, keď hostia začali mať peniaze a nevedeli sa chovať. Keď vám vďaku prejavovali iba výškou trinkgeltu a ukazovali, že na to majú. Boli to časy, keď som si rešpekt získaval len tvrdou robotou. Nijako inak.
To boli časy, keď boli reštaurácie plné vzorov, od ktorých ste sa mohli učiť. Obkukávať od nich ťahy a fígle, úsmevy a vyladenú chôdzu.

Continue Reading

Posted by Luboš on 4th január 2019

BARMANSKÉ VIANOCE V.

Aj keď sú Barmanské Vianoce až za tri týždne /alebo UŽ?/, ja už mám teraz problém so spánkom. V hlave sa mi melie všetko, čo treba ešte urobiť, vybaviť, zabezpečiť, pripomenúť, aby bolo všetko tak, ako si predstavujem. Len sa točím v posteli, až sa nakoniec prinútim si tie myšlienky odložiť na ráno s tým, že ich začnem reálne aj rozvíjať a premieňať na pracovnú činnosť.
Prvá z nich v novom roku je tá, že vám konečne píšem, prečo sa vlastne oplatí 22.januára do Nitry prísť. Písal by som aj skôr, ale niektoré veci, ktoré som plánoval zaradiť do programu nevyšli, na niektoré som musel čakať.
No, každopádne je na čase vám dať info, ako to tu u nás v Nitre bude prebiehať.
Continue Reading

Posted by Luboš on 14th december 2018

BARMANSKÉ VIANOCE BUDÚ… AJ TENTO ROK!

 Tak že konečne oficiálne a nahlas – Barmanské Vianoce budú! Sú v poradí už piate a budú výnimočné.
Aj keď musím začať smutnou správou, že tento rok za barom neuvidíte môjho dobrého kamaráta, otca myšlienky tohto eventu, zakladateľa Bohemian Bar Clubu a brandambassadora Becherovky Georga Němca. Žiaľ sa mi nepodarilo presne zosúladiť termín s ostatnými hosťami, preto že mojou prioritou bolo tento rok priniesť oficiálne na Slovensko jedinečný barový dokument Schumann`s Bartalks. Nie len to, na oficiálne uvedenie filmu príde do Nitry aj Charles Schumann osobne! Nemenej dôležitý je aj ďalší hosť, legenda českej barovej scény, zakladateľ a majiteľ prvého koktejlového baru v Československu po revolúcii, pán Václav Vojíř. Keď že ho za barom môžete stretnúť dnes už len výnimočne je jeho návšteva, a to, že sa večer postaví s nami za bar o to vzácnejšia. Podobne je to aj s ostatnými hosťami. Kateřina Kluchová, Stan Vadrna, Erik Lorincz. K nim sa pridá jeden z najlepších barmanov Schumann`s Baru Nouri Elmoussaoui a ja. Squadra Azzura, Le Bleu, Silná zostava…  volajte si to ako chcete, pre mňa definitívne splnený sen o ktorom som sa neodvážil snívať. Viac už písať nebudem. Všetko podstatné si vypočujete priamo na Barmanských Vianociach. Začíname už o 14.30 v Starom Divadle Karola Spišáka v Nitre. Večer pokračujeme v Záhire. Všetko ostatné ohľadne programu a rezervácí vám dám vedieť v najbližších dňoch. Budem sa na vás všetkých moc tešiť!

PS: Tí, ktorí sú už rozhodnutí prísť bez ohľadu na to, čo sa bude diať, si už môžu rezervovať vstup do kina a na večer na známom maily:
barmanskevianoce@barkultur.sk

Posted by: Luboš Rácz

Posted by Luboš on 25th október 2018

NIEČO JE ŠPATNE

Teda nie niečo. Ale veľa toho je špatne. Česi by povedali Hodně špatne. A to už je dosť.
Po ceste z Banskej Bystrice, kde sme spolu s učiteľmi hotelových škôl vykopli ďalší ročník Junior
Bartender Challenge som počúval v správach, že sme do výstavby Jaguar Land Rover investovali
500 miliónov Evro. Jaguár asi o necelú miliardu viac. Neviem, koľko je to peňazí, nedokážem si to ani predstaviť. Každopádne tých našich 500 mil. je zaplatených z daní daňových poplatníkov. Teda firiem, živnostníkov, trochu aj zamestnancov asi, v tom sa až tak nevyznám. Vyznám sa však v daniach, ktoré platí Barkultur, teda hlavne mi je jasná ich výška.
Continue Reading

Posted by Luboš on 21st október 2018

KRÁTKY POST #3

Určite už veľa z vás jedlo v jedálenskom vozni. Tí, čo cestujú častejšie, iste zaznamenali ich rozdielnu kvalitu na jednotlivých spojoch na trase Bratislava – Praha.

Ja som dnes nestihol ten ranný o 8mej, tak som mal šťastie na rýchlik Hungaria. Čašník, vekovo tak do 30ky, chodí hore dole, všetko nosí v rukách, plato sa použiť nedá, lebo tento vlak sa stále hýbe, tak že zvládne zobrať maximálne dve fľaškové pivá s dvomi pohármi na jeden krát. Nachodí sa veru dosť.
Chalanisko nepozdraví, bez slova podá vyjazdnený lístok, vyberiem narýchlo Hemendex, ktorý musí nahradiť Gulašsuppe, lebo raňajky už nepredávajú. Tak aspoň k tomu čaj pre raňajkový pocit. Gulašsuppe horúca, že som si opálil hubu a ja teda znesiem, lebo nedeľnú polievku  začínam jesť v našej rodine vždy prvý.
To ale nebol dôvod, prečo som začal písať o tomto pohostinstve, lebo myslím, že som už niečom podobnom písal a aj keby nie, nízka úroveň jedálenských vozňov je taká obohraná vec, že sa neoplatí nad tým strácať čas a drať si prsty na klávesnici.
Dôvodom bol taký Číňanko, čo si sadol s kamarátom k vedlajšiemu stolu. V jednej ruke telefón s hrou, ktorú ovládal jedným prstom, druhá ruka mu hneď od momentu kedy sa posadil, vystrelila hore ako nabiflenému prvákovi.
Poviem vám, neznášam to. Neznášam ľudí, čo mávajú na čašníka jak my ako školáci voľakedy dávno v prvomájovom sprievode na Husáka. Dá sa tomu predísť, že ho zaregistrujete v tej istej sekunde ako on vás a kývnete mu. Tento čašník nebol ten typ a vagón bol naozaj plný, tak že nemohol mať prehľad. Ruka Číňana hodnú chvíľu hore. Už ho možno aj bolela, ale nevzdával sa. Držal. Čašník  nakoniec tento súboj prehral, mal cestu okolo, tak ho zaregistroval.

Ak nechcete byť Číňanom v reštauračnom vozni, počkajte si radšej na to, pokiaľ sa čašníkova hlava otočí vašim smerom a vtedy vystreľte ruku. Robte to ale v prípade, ak sa naozaj do troch-štyroch minút u vás nikto neobjaví, alebo vám aspoň kývnutím nedá najavo, že o vás vie. Ruku nemusíte zdvíhať celú ako v škole. Stačí jemné pokývnutie na znak toho, že by ste už rád s ním prišli do osobného kontaktu.
A vy, čašníci. Viem, že je to niekedy náročné udržiavať si kontakt s celým rajónom, najmä, keď sa vám to nahrnie všetko naraz. Ale pozorujem, že niektorí s tým máte problém aj keď máte rajón takmer prázdny. Skúste mať zdvihnutú hlavu keď kráčate, otáčajte ju smerom doprava a doľava, a hlavne pozerajte, aby ste vedeli, čo sa vám na rajóne deje.  Podmienkou však je, aby mozog bol naplno spojený s tým, čo oči vidia. Ušetrí vám to veľa času, veľa krokov a aj nervov z podobných hostí, ako bol mladý Číňan závislý na telefóne.

Ozaj, Foto hore je len ilustračné, týmto vlakom som necestoval. Tento spájal v rokoch 1902 až 1927
New York s Chicagom a podľa Wikipedie bol inšpiráciou pre istého britského barmana menom C.A. Tuck, ktorý vytvoril  na jeho počesť rovnomenný drink, publikovaný v r. 1937 v Café Royal Cocktail Book.
Nájdite si ho. Je fakto dobrý.

Posted by: Luboš Rácz

Posted by Luboš on 18th október 2018

KRÁTKY POST #2

Keď sa doma niekedy nudíte, ležíte na gauči a prepínate kanály na televízore, skúste sa pozrieť aj na Stv 2. Priznám sa, že som ho dlhé roky ignoroval a považoval ho za nudný. Postupom času však spolu s programom Čt2 dokáže byť pre mňa niekedy veľmi obohacujúci. Minule, miesto farmy, som tam narazil na dokument o našom štamgastovi prvej hodiny, ktorý bol ocenený Krištáľovým krídlom za architektúru.
Včera poobede dávali dokument o uznávanom majstrovi Aikida Štefanovi Kurillovi. Ten sa okrem iného učil od tých najvyšších japonských autorít v tomto bojovom umení. Ak sa chcete dozvedieť viac, kliknite na meno vyššie a dozviete sa, akého rešpektovaného človeka máme tu na Slovensku.
Samozrejme mi to pripomenulo našich barových senseiov, ktorí ovplyvnili už takmer dve barové generácie na svete a ukázali smerom na Japonsko a ich štýl pohostinnosti a barmanskej techniky.Pán Kurilla po skúsenostiach z Japonska okrem iného hovorí:

„Rozdiel medzi japonským a európskym tréningom aikida je, že v Japonsku sa snaží žiak od učiteľa podchytiť, odpozerať a naučiť sa čo najviac. V Európe sa viac snaží učiteľ, ako žiak.“

Myslím, že pán Kurrila presne trafil pointu toho, čo sa u nás deje a prečo zostávame priemerný. Presne o tom to je. Len to, že sa budete chcieť niečo sami naučiť, budete hladní po vedomostiach a zručnostiach, budete neustále trénovať a zlepšovať sa, iba vtedy budete naozaj dobrí. Nečakajte že niekto príde za vami a bude robiť veci iba preto, aby vás motivoval. Vy musíte byť ten motor. Pozerajte sa okolo seba s otvorenými očami. Robte niečo navyše ako robia ostatní. A verte, že sa k tomu dostaví aj tá najsladšia motivácia, ktorú vám ten váš šéf s radosťou dá. Peniaze. Prídu. Budú. Sú. Tí najlepší, ktorí sa dokážu sami v živote motivovať dostanú vždy zaplatené viac, preto že sa postupne sami stávajú vzormi, cennými a cenenými pracovníkmi.
Toto je cesta, preto že čas, keď vás stále niekto držal a viedol za ručičku je už dávno preč a vy sa musíte postarať sami o seba. Čím skôr to pochopíte, tým skôr sa dostavia prvé výsledky. Nezostávajte priemerní v každej jednej činnosti, ktorú robíte. A je úplne jedno, či to je len práca v barbacku, či umývate toalety. Tam sa vaša cesta iba začína.

Posted by: Luboš Rácz
Foto zdroj: www.aiki.sk

 

Posted by Luboš on 16th október 2018

KRÁTKY POST #1

Čítam v Denníku N článok o voľbách v Bavorsku, ktoré prebehli minulý víkend. Pre tých, ktorí ma poznajú, vedia, že ma Bavorsko a Mníchov z rôznych príčin zaujíma.
Píšu, že strana CSU, ktorá mala pred voľbami absolútnu väčšinu v bavorskom parlamente ju po týchto voľbách stratila.
Koalíciu bude síce CSU skladať ako najsilnejšia strana, ale už nie s absolútnou väčšinou a určite nie bez vyvodenia zodpovednosti na najvyšších miestach pre zlý výsledok.“ píše sa v Denníku.
Tak som sa pozastavil nad tým, ako sa vyvodzovala zodpovednosť, keď naša vládnuca strana stratila absolútnu väčšinu. Žiadnu, preto že nemala náhradu za hlavu. Nemá ju ani teraz, keď sa síce vymenil premiér, ale v normálnej krajine by ten človek, čo toto dovolil už dávno stratil pozíciu nie len v strane, ale aj v politike.
Tak mi to pripomenulo fungovanie nášho biznisu. Tiež často musíme zamestnávať ľudí, ktorých sme sa mali už dávno zbaviť. Ale nemáme miesto istotu, že miesto nich príde lepší. Dokonca máme ešte väčší problém. Stáva sa nám, že už dopredu vieme, že potrebujeme lepšieho človeka ako toho, ktorého práve prijímame, ale dáme mu šancu napriek tomu, že vieme, že na to nemá. A po mesiaci sa v tom utvrdíme, ale musíme pokračovať s tým, čo máme. A to je najväčší dôvod, prečo sa síce môžme snažiť patriť k tým najlepším, ale v skutočnosti, v tom lepšom prípade, zostávame lepším priemerom a nikdy nebudeme patriť medzi najlepších aj napriek tomu, že na to niektorí z nás majú.

Posted by: Luboš Rácz