Latest Posts

Posted by Luboš on 25th október 2018

NIEČO JE ŠPATNE

Teda nie niečo. Ale veľa toho je špatne. Česi by povedali Hodně špatne. A to už je dosť.
Po ceste z Banskej Bystrice, kde sme spolu s učiteľmi hotelových škôl vykopli ďalší ročník Junior
Bartender Challenge som počúval v správach, že sme do výstavby Jaguar Land Rover investovali
500 miliónov Evro. Jaguár asi o necelú miliardu viac. Neviem, koľko je to peňazí, nedokážem si to ani predstaviť. Každopádne tých našich 500 mil. je zaplatených z daní daňových poplatníkov. Teda firiem, živnostníkov, trochu aj zamestnancov asi, v tom sa až tak nevyznám. Vyznám sa však v daniach, ktoré platí Barkultur, teda hlavne mi je jasná ich výška.
Continue Reading

Posted by Luboš on 21st október 2018

KRÁTKY POST #3

Určite už veľa z vás jedlo v jedálenskom vozni. Tí, čo cestujú častejšie, iste zaznamenali ich rozdielnu kvalitu na jednotlivých spojoch na trase Bratislava – Praha.

Ja som dnes nestihol ten ranný o 8mej, tak som mal šťastie na rýchlik Hungaria. Čašník, vekovo tak do 30ky, chodí hore dole, všetko nosí v rukách, plato sa použiť nedá, lebo tento vlak sa stále hýbe, tak že zvládne zobrať maximálne dve fľaškové pivá s dvomi pohármi na jeden krát. Nachodí sa veru dosť.
Chalanisko nepozdraví, bez slova podá vyjazdnený lístok, vyberiem narýchlo Hemendex, ktorý musí nahradiť Gulašsuppe, lebo raňajky už nepredávajú. Tak aspoň k tomu čaj pre raňajkový pocit. Gulašsuppe horúca, že som si opálil hubu a ja teda znesiem, lebo nedeľnú polievku  začínam jesť v našej rodine vždy prvý.
To ale nebol dôvod, prečo som začal písať o tomto pohostinstve, lebo myslím, že som už niečom podobnom písal a aj keby nie, nízka úroveň jedálenských vozňov je taká obohraná vec, že sa neoplatí nad tým strácať čas a drať si prsty na klávesnici.
Dôvodom bol taký Číňanko, čo si sadol s kamarátom k vedlajšiemu stolu. V jednej ruke telefón s hrou, ktorú ovládal jedným prstom, druhá ruka mu hneď od momentu kedy sa posadil, vystrelila hore ako nabiflenému prvákovi.
Poviem vám, neznášam to. Neznášam ľudí, čo mávajú na čašníka jak volakedy v sprievode na prvého mája pred tribúnou na Husáka. Dá sa tomu predísť, že ho zaregistrujete v tej istej sekunde ako on vás a kývnete mu. Tento čašník nebol ten typ a vagón bol naozaj plný, tak že nemohol mať prehlľad. Ruka Číňana hodnú chvíľu hore. Už ho možno aj bolela, ale nevzdával sa. Držal. Čašník  nakoniec tento súboj prehral, mal cestu okolo, tak ho zaregistroval.

Ak nechcete byť Číňanom v reštauračnom vozni, počkajte si radšej na to, pokiaľ sa čašníkova hlava otočí vašim smerom a vtedy vystreľte ruku. Robte to ale v prípade, ak sa naozaj do troch-štyroch minút u vás nikto neobjaví, alebo vám aspoň kývnutím nedá najavo, že o vás vie. Ruku nemusíte zdvíhať celú ako v škole. Stačí jemné pokývnutie na znak toho, že by ste už rád s ním prišli do osobného kontaktu.
A vy, čašníci. Viem, že je to niekedy náročné udržiavať si kontakt s celým rajónom, najmä, keď sa vám to nahrnie všetko naraz. Ale pozorujem, že niektorí s tým máte problém aj keď máte rajón takmer prázdny. Skúste mať zdvihnutú hlavu keď kráčate, otáčajte ju smerom doprava a doľava, a hlavne pozerajte, aby ste vedeli, čo sa vám na rajóne deje.  Podmienkou však je, aby mozog bol naplno spojený s tým, čo oči vidia. Ušetrí vám to veľa času, veľa krokov a aj nervov z podobných hostí, ako bol mladý Číňan závislý na telefóne.

Ozaj, Foto hore je len ilustračné, týmto vlakom som necestoval. Tento spájal v rokoch 1902 až 19027
New York s Chicagom a podľa Wikipedie bol inšpiráciou pre istého britského barmana menom C.A. Tuck, ktorý vytvoril  na jeho počesť rovnomenný drink, publikovaný v r. 1937 v Café Royal Cocktail Book.
Nájdite si ho. Je fakto dobrý.

Posted by: Luboš Rácz

Posted by Luboš on 18th október 2018

KRÁTKY POST #2

Keď sa doma niekedy nudíte, ležíte na gauči a prepínate kanály na televízore, skúste sa pozrieť aj na Stv 2. Priznám sa, že som ho dlhé roky ignoroval a považoval ho za nudný. Postupom času však spolu s programom Čt2 dokáže byť pre mňa niekedy veľmi obohacujúci. Minule, miesto farmy, som tam narazil na dokument o našom štamgastovi prvej hodiny, ktorý bol ocenený Krištáľovým krídlom za architektúru.
Včera poobede dávali dokument o uznávanom majstrovi Aikida Štefanovi Kurillovi. Ten sa okrem iného učil od tých najvyšších japonských autorít v tomto bojovom umení. Ak sa chcete dozvedieť viac, kliknite na meno vyššie a dozviete sa, akého rešpektovaného človeka máme tu na Slovensku.
Samozrejme mi to pripomenulo našich barových senseiov, ktorí ovplyvnili už takmer dve barové generácie na svete a ukázali smerom na Japonsko a ich štýl pohostinnosti a barmanskej techniky.Pán Kurilla po skúsenostiach z Japonska okrem iného hovorí:

„Rozdiel medzi japonským a európskym tréningom aikida je, že v Japonsku sa snaží žiak od učiteľa podchytiť, odpozerať a naučiť sa čo najviac. V Európe sa viac snaží učiteľ, ako žiak.“

Myslím, že pán Kurrila presne trafil pointu toho, čo sa u nás deje a prečo zostávame priemerný. Presne o tom to je. Len to, že sa budete chcieť niečo sami naučiť, budete hladní po vedomostiach a zručnostiach, budete neustále trénovať a zlepšovať sa, iba vtedy budete naozaj dobrí. Nečakajte že niekto príde za vami a bude robiť veci iba preto, aby vás motivoval. Vy musíte byť ten motor. Pozerajte sa okolo seba s otvorenými očami. Robte niečo navyše ako robia ostatní. A verte, že sa k tomu dostaví aj tá najsladšia motivácia, ktorú vám ten váš šéf s radosťou dá. Peniaze. Prídu. Budú. Sú. Tí najlepší, ktorí sa dokážu sami v živote motivovať dostanú vždy zaplatené viac, preto že sa postupne sami stávajú vzormi, cennými a cenenými pracovníkmi.
Toto je cesta, preto že čas, keď vás stále niekto držal a viedol za ručičku je už dávno preč a vy sa musíte postarať sami o seba. Čím skôr to pochopíte, tým skôr sa dostavia prvé výsledky. Nezostávajte priemerní v každej jednej činnosti, ktorú robíte. A je úplne jedno, či to je len práca v barbacku, či umývate toalety. Tam sa vaša cesta iba začína.

Posted by: Luboš Rácz
Foto zdroj: www.aiki.sk

 

Posted by Luboš on 16th október 2018

KRÁTKY POST #1

Čítam v Denníku N článok o voľbách v Bavorsku, ktoré prebehli minulý víkend. Pre tých, ktorí ma poznajú, vedia, že ma Bavorsko a Mníchov z rôznych príčin zaujíma.
Píšu, že strana CSU, ktorá mala pred voľbami absolútnu väčšinu v bavorskom parlamente ju po týchto voľbách stratila.
Koalíciu bude síce CSU skladať ako najsilnejšia strana, ale už nie s absolútnou väčšinou a určite nie bez vyvodenia zodpovednosti na najvyšších miestach pre zlý výsledok.“ píše sa v Denníku.
Tak som sa pozastavil nad tým, ako sa vyvodzovala zodpovednosť, keď naša vládnuca strana stratila absolútnu väčšinu. Žiadnu, preto že nemala náhradu za hlavu. Nemá ju ani teraz, keď sa síce vymenil premiér, ale v normálnej krajine by ten človek, čo toto dovolil už dávno stratil pozíciu nie len v strane, ale aj v politike.
Tak mi to pripomenulo fungovanie nášho biznisu. Tiež často musíme zamestnávať ľudí, ktorých sme sa mali už dávno zbaviť. Ale nemáme miesto istotu, že miesto nich príde lepší. Dokonca máme ešte väčší problém. Stáva sa nám, že už dopredu vieme, že potrebujeme lepšieho človeka ako toho, ktorého práve prijímame, ale dáme mu šancu napriek tomu, že vieme, že na to nemá. A po mesiaci sa v tom utvrdíme, ale musíme pokračovať s tým, čo máme. A to je najväčší dôvod, prečo sa síce môžme snažiť patriť k tým najlepším, ale v skutočnosti, v tom lepšom prípade, zostávame lepším priemerom a nikdy nebudeme patriť medzi najlepších aj napriek tomu, že na to niektorí z nás majú.

Posted by: Luboš Rácz

 

Posted by Luboš on 23rd september 2018

SUPASAWA

Tak som sa konečne dostal k tomu, aby som vám všetkým, ktorí ste neboli na Slovak Barshow dal vedieť, že máme niečo nové.Teda ak by ste na tej Barshow boli, možno by ste narazili na malý bar na konci chodby na druhom poschodí. Za ním chalanov v bielych rondonoch s logom Záhir. Miešali pár drinkov a predstavovali nový produkt, ktorý má  už pár týždňov zastúpenie a distribúciu na Slovenskom a Českom trhu.

Ak sledujete sociálne siete, neušli vám posty od Joerga Meyera /jrgmyr/, ktorý na svojich stories ukazoval priesvitnú fľašku s čiernou vignetou a zlatým písmom. Vyzeralo to už na pohľad zaujímavo a vzbudilo to moju zvedavosť. Joerg o tom hovoril ako o inej, veľmi zaujímavej kyslosti do drinku.
Keď že som bol vo fáze hľadania nových možností, napísal som výrobcovi Thomasovi Baertovi, ktorý tento produkt v Belgicku vyrába. Sľúbil poslať pár vzoriek.
Prišli. Ochutnal som. Zvraštil tvár. Kyslá chuť. Také  citrodeko. Niečo podobné. Teda ako keď si dáte na jazyk krištalickú kyselinu citrónovú, čo sme doma voľakedy používali do čaju, keď neboli citróny. Citróny moc vtedy v obchodoch neboli. Citrodeko vždy.
Continue Reading

Posted by Luboš on 20th august 2018

ČO PO LETE?

Musím sa konečne pochváliť. Aj keď to nie je témou článku. Ale práve prežívam také príjemné obdobie a asi najlepšie leto, aké som za 6 rokov otvorenia Záhiru prežil.
Už dobrý mesiac som nebol za barom. Teda bol, niekedy tam prídem chalanom zavadzat, ale tak dlho som už nemal pracovnú barmanskú smenu. Už sa aj trošku bojím, že keď to takto pôjde ďalej, nebudem sa môcť za chvíľu nazývať barmanom ani šéfbarmanom Záhiru a tento zodpovedný post predám ďalej. Nie že by mi barmanské smeny nechýbali, ale ja mám konečne viac času posúvať veci v Barkultur ďalej. Pracujeme na našom Labku, čo je môj neoficiálny a ešte nezažitý a nikým neschválený názov pre našu  prípravovňu a skúšobňu nových vecí, ktorá bude úplne oddelená od výrobných a predajných priestorov Záhiru. Moc sa na to teším a teším sa na čas, ktorý tam budem môcť stráviť vymýšľaním a kombinovaním nových produktov, keď že projekt Bobu a Tonicu sa nevydaril celkom podľa mojich predstáv. Ale nič nie je stratené a ja sa nadychujem na novú etapu a posunutie brandu Barkultur a Záhir o krok ďalej.
Continue Reading

Posted by Luboš on 11th júl 2018

CHOĎTE…

Dnes po dlhom čase a aj to len na krátko. Mal som chívľku, bol som na obed v našom Divadle. Klasická reštaurácia s obedným menu. Nič nečakáte, dostanete slušný obed, v krátkom čase, vodu, alebo sódu v džbáne, zúčtujú 4,50 eur a idete ďalej. Cez školský rok vás obsluhujú žiaci učňovskej školy.
Na bežný deň to stačí. Dnes som mal španielskeho vtáka s ryžou. Príjemná štandardtná klasika s kyslou uhorkou k tomu. Nič, o čom by bolo treba písať či už negatívne, alebo pozitívne som tam nenašiel.
Predsa len ma tam dnes niečo zaujalo. Dnes tam behali dve nové baby. Mladé. Príjemné. Nie teda že by som s nimi nejak zvlášť komunikoval, tá príjemnosť im vyžarovala z tváre a takého toho pracovného chcenia. Celé to išlo z ich pohybu po rajóne. Bol rýchly. Iný ako u ostatných. Reštaurácia bola skoro plná a dve baby obsluhovali celý rajón. Zrýchlený krok. Zapálenie v tvári. Aj keď ešte nebehali s platom ako starí čašníci volakedy, misu s polievkou niesli v dvoch rukách tak po domácky, poháre chytali prstami zvnútra, taniere si dávali na seba a celkovo z čašníckej roboty neovládali nič, napriek tomu boli pre mňa inšpiráciou, aby som vám po dlhšom čase napísal.
Zamyslite sa nad tým. Toto vám chýba takmer všetkým. Trochu tej dravosti, zdravého stresu, trošičku ponáhľania sa a hlavne energie vo vašom kroku a v pohybe. To je to pravé pomenovanie. Energia v pohybe. K tomu ešte jeden detail. Pozerali sa po rajóne. Pohľadom sledovali, na ktorom stole treba niečo urobiť. Odniesť misu s polievkou, či prázdne poháre. Nepostávali pri pulte, keď sa zdalo, že všetci všetko majú. Snorili ako malé tigre, kde sa ešte niečo dá urobiť. Rýchlo ísť po tom.

Skúste sa popozerať na vašich kolegov ako chodia po rajóne keď majú plno. Chodia tak, ako keď majú dva stoly. Majú čas a zabúdajú sa pozerať. Idú od stola ku kase, hlava dole, neohrozene za svojim jedným cieľom obslúžiť jeden stôl. Pritom cestou sa dalo zastaviť pri ďalších dvoch.
Vo svojom vnútri ešte nepochopili, že hosť dnes nechce čakať. A ak čakať musí, ospravedlní vám to iba vtedy, keď je jasné, že dôvod čakania je jasný a vy napriek tomu robíte všetko preto, aby ste ten čas skrátili. Inak spokojný nebude. Majte na pamäti, že hosť chce byť vo vašej pozornosti ideálne v momente keď príde a objednané chce mať do jednej minúty. Ak čaká a vy sa rozprávate s kolegom miesto toho, aby ste mu hneď venovali svoju pozornosť, môžte byť aj ten najlepší bar v meste s najlepšou kávou, drinkami, jedlom. Vaša snaha byť najlepší dostáva v tom momente pravý hák priamo do brady…
Majte pekný deň a choďte trošku rýchlejšie ako doteraz. Uvidíte, že sa to vyplatí.

Posted by Luboš Rácz

Posted by Luboš on 10th apríl 2018

PANDA V ZÁHIRE!

Už túto sobotu /14.4./ bude u nás v Záhire poriadny cirkus! Príde totiž barový team z Brna, ktorý bol v roku 2016 vyhlásený v rámci Czech Bar Awards  ako najlepší bar v Českej Republike!
V sobotu večer sa Záhir premení na SUPER PANDA CIRCUS  so všetkým, čo k tomu patrí.
Barmani, servis, hudba, drinky.
Od 20.00 bude fungovať iba vybrané Panda Menu! Bude obsahovať 6 zaujímavých drinkov, ktoré u nás nikdy inokedy neochutnáte. Žiadne iné drinky. Ak áno, tak v štýle chalanov z Brna. Naša bude káva, víno, nealko a champagne ak chcete. Drinky nie. Drinky len z Pandy
Myslím si, že takýto „Guestbartending“ sme tu ešte nemali a ja sa už moc na to teším.
Ospravedlňujem sa, že píšem trochu neskoro, ale napriek tomu verím, že si nájdete predsa len čas skočiť k nám aspoň na jeden drink. Bude to stáť za to!  Continue Reading

Posted by Luboš on 5th apríl 2018

Niečo navyše.

Milý čašník.

Práve som sa vrátil z tvojej reštaurácie. Teda nie je celkom tvoja, ty tam len pracuješ. Bol som tam na menu. A nedal som ti tringeld. Ani cent.  Nechal som si vydať aj tých 80 centov, ktoré obvykle nechávam. Určite teraz na mňa nadávaš, že som žebrák*. Že neviem, čo sa sluší a patrí. Keď si mi vydal, potvrdil si mi, že som urobil správne. Nepoďakoval si. Len si položil tú bumážku na stôl. Bez slova. Continue Reading

Posted by Luboš on 3rd apríl 2018

LEN OBYČAJNÝ POZDRAV

Pri tohtoročnej tour v rámci Junior Bartender Challenge máme v pláne navštíviť 12 odborných škôl.
Celkom dosť. Pár ich už máme za sebou. Niekedy odchádzam totálne vyžmýchaný ako špongia z tabule, preto že mojou úprimnou snahou je zaujať tak, aby aspoň dvaja-traja z nich dostali inšpiráciu, či motiváciu zaujímať sa o barmanské, alebo čašnícke remeslo. V zásade mi ide o celkovú inšpiráciu mladých ľudí, aby sa nehanbili pracovať v službách uvedomujúc si, že počas praxe sa nestretávajú vždy s dobrými konceptami a pracovníkmi, u ktorých  by mohli vidieť nejakú perspektívnu kariéru a aby ju napriek tomu skúsili naštartovali už od ďalšieho dňa bez ohľadu na to, v akom koncepte pracujú.
Continue Reading