Archives for "NÁZOR"

Posted by Luboš on 21st september 2017

PÁR SLOV PRED VÍKENDOM #2

Niekedy si neuvedomujeme, aké následky môže mať naše správanie sa mimo baru na bar samotný. Teda myslím ten bar, v ktorom pracujeme, alebo sme pracovali, či sa v ňom stali trochu známimi v komunite. Tú dôležitosť si uvedomujeme až vekom, keď sme mladí, tak sa príliš nestaráme o to, kto nás pozná a vôbec nemáme pocit, že všetci poznajú mňa, čašníka z “toho” baru, tak sa ľahko stáva, že v opojení strácame zábrany a nechávame sa uniesť našou dôležitosťou práve preto, že v som čašník, či barman z “toho najlepšieho baru”.
Continue Reading

Posted by Luboš on 16th september 2017

Dám ti pár rád… už zas, Apinko

Očúvaj ma sem. Čítaj ty si pozorne Apinko, lebo čil sa budem trošku robiť múdry, ale já ňé v zlom. Víš, sťem ti sem menuvať, aby si si trošku zlepšev formu, jak sa hovorí. Tak si všímam volakerých čašníkov po reštavráciách, tak ma napallo, že by som ti o tom volačo napísav, mojich takých 5 poradení: Continue Reading

Posted by Luboš on 14th september 2017

PÁR SLOV PRED VÍKENDOM

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Som barman. Môžem o sebe povedať, že som aj majiteľ baru, alebo ešte neviem aký odborník, konzultant, mixológ, alebo ako sa to všetci dnes nazývame.  Nehovorím to tak. V zásade som len barman a nehanbím sa za to. Aj keď dnes nie je moderné chváliť sa tým, že niekde manuálne pracujeme. Dnes vlastne nie je moderné vôbec nejako pracovať a povolanie barman si už vôbec v spoločnosti neužíva nejaký pozitívny spoločenský status.
Ale môžme si za to sami. Voľakedy bol barman v dobrom bare váženým človekom. Dokázal nie len počúvať, ale aj vysloviť názor, ktorý bol rešpektovaný. Hovorilo sa o ňom, že je psychológ, ktorý navyše vie robiť skvelé ľadové Martini.
Dnes málo dbáme na to, ako budeme pôsobiť na našich hostí. Chýba nám všeobecný prehľad, znalosť cudzích jazykov a spoločenskej etikety, nedbáme na to, ako sa správame nie len v bare, ale aj mimo neho, je nám jedno, čo máme oblečené, ako vyzeráme. Je nám to jedno, lebo naša práca sa nám nestala poslaním, ale iba obyčajným prostriedkom, ako zarobiť peniaze. Paradoxom je, že ich týmto spôsobom nikdy nezarobíme viac.
V zásade je jedno, čo robíme, ak to robíme dobre. Ak k tomu pridáme nadšenie, vášeň, budeme mať chuť robiť ľuďom radosť, a navyše budeme ovládať svoje remeslo so všetkými detailami, ktoré k tomu patria, ľudia nás budú rešpektovať. Budú nám veriť a budú nás mať radi. A bude im úplne jedno, že sme len barmani. Pre nich nebudeme nikdy obyčajní a nikdy sa nebudú hanbiť nás pozdraviť ako prvý, srdečne nám podať ruku a s úsmevom poďakovať za pekný večer.

Ľuboš Rácz