HAVANA CLUB GRAND PRIX 2011

Boli to náročné dva dni plných zážitkov a veľmi krátkeho spánku. Vo štvrtok /29.9.2010/ som sa zúčastnil finále českého a v piatok slovenského národného kola Havana Grand Prix, tak že mám možnosť  na tomto mieste zhrnúť moje dojmy zo súťaží.

Našu súťaž šarmantne a s prehľadom moderoval náš najúspešnejší barman Erik Lorincz a bolo pre nás naozaj veľkou radosťou a cťou, že bol súčasťou súťaže. Moje pozvanie do poroty prijal jeden z najkreatívnejších bartenderov planéty Marian Beke inak headbartender prestížneho baru Nightjar v Londýne a Aleš Půta, majiteľ a zároveň headbartender vysoko hodnoteného Hemingway baru v Prahe, ktorý podľa Iana Burella patrí medzi nejlepšie rumové bary na svete.

Zo súťaže mám trochu zmiešané pocity. Na jednej strane si hovorím, že sa určite nemáme za čo hambiť, na strane druhej tých, za ktorých sa hambiť nemusíme je u nás veľmi málo a tak trochu to odzrkadľuje stav barmanstva na Slovensku. Len pre poriadok uvediem, že vzhľadom na počet súťažiacich nebolo nutné robiť predkolo, preto že sa do súťaže prihlásilo 8 súťažiacich, z ktorých bolo 6 z bratislavských barov a 1 z londýnskeho. Zvyšok Slovenska veľmi neúspešne reprezentoval  barman z trnavského Gameworld café, ktorému patria iba sympatie za odvahu namiešať drink za súťažným barovým pultom.
Myslím si, že oproti minulej súťaži HCGP 2009 sa slovenskí barmani posunuli zase o krok dopredu. Niektorí sa dali záležať viac na set-upe, iní boli silný v príbehu spojenú s históriou drinkov, legendárnym Club de Cantineros, alebo históriou Kuby. Páčila sa mi aj previazanosť niektorých drinkov s názvom, niektoré boli nápadité viac, iné menej, ale bolo vidieť, že barmani investovali oveľa viac peňazí do inventáru, do prezentácie a času do rozmýšľania nad príbehom. Nie všetci však všetky činnosti doladili tak, aby to prinieslo skutočne dokonalý výsledok zaručujúci postup do finále na Kubu.

Počas súťaže som miestami nemohol pochopiť, ako môžu niektorí investovať toľko prostriedkov do kvalitného a zaujímavého inventáru – teda konvičiek, pohárov, či šálok, keď si ich zabudnú dobre zachladiť a drink tak stráca hodnotu? Najviac bodov stratili súťažiaci práve za toto a potom aj samozrejme za výslednú chuť drinku. Inde zase naopak – celkovo zaujímavý cocktail, ale nevhodne zvolený pohár. Drink dokončený champagne by si predsa len zaslúžil niečo štýlovejšie… Prekvapili ma aj čerstvé šťavy, ktoré barmani používali do svojich drinkov. Squeezer za barom použil iba jeden. Nečudujem sa barmanovi z Trnavy, ale všetci ostatní pracujú v kvalitných baroch a verím, že vedia, že do Daiaquiri a vlastne do každého drinku by mala byť aspoň limetová šťava čerstvo vytlačená ručným squeezrom najlepšie priamo pred hosťom. Ten, kto sa argumentuje, že na to nemá čas, stráca body…
Často sa zabudlo aj na základné veci, ako úprava stoličiek pred barom, tak že sme ani nevedeli, v ktorej časti baru bude súťažiaci pracovať.
Ambície Jan Becher Slovensko boli pred súťažou veľké – vybrať víťaza, ktorý by bol schopný vyhrať  celosvetové finále a pokračovať tak v šírení toho najlepšieho mena slovenského barmanstva. Musím na tomto mieste priznať a zároveň zverejniť jednotný názor poroty, že takýto človek by musel byť spojený s barmanov na 1. a 2. mieste, preto že obom do dokonalosti predsa len niečo chýbalo. A obom niečo iné. Jeden mal dokonalú vyváženú chuť cocktailov, navyše spojenú so zaujímavým a nápaditým servisom, chýbala mu však istota pri práci a trochu uvoľnenosti. Druhý zase v dokonalom štýle barmana Clubu de Cantineros s eleganciou a šarmom /miestami zo začiatku síce znesiteľne, ale predsa len trošíčku povýšeneckým;)/ len niečo chýbalo k dokonalosti signature cocktailu a presnosti pri dávkovaní. Finále vyhral zaslúžene Adam Bursík presne podľa bodov, ktoré sa zrátali z hodnotiacich tabuliek. Edy zabodoval pekným servisom, nápadom, príbehom a kahlúou, ktorú pomocou domáceho mocca kávovaru ochutil kardamonom a škoricou. Ak Edy popracuje na pár detailoch, jeho šance nie sú malé.
Prekvapila ma aj ďalšia vec. Iba traja súťažiaci prepojili svoj drink s rumom a s Kubou. Ano, miešali síce z rumu Havana Club, ale tam sa celá spojitosť s Kubou skončila. Je mi naozaj ľúto súťažiacich, ktorí neuspeli, preto že investovali do svojej prezentácie nemalé finančné prostriedky na nákup inventáru, či oblečenia. Mrzí ma však, že im ušla základná myšlienka celej súťaže – z drinku a z prezentácie by mala byť cítiť Kuba a Rum.
Je nutné však uviesť, že pravidlá boli veľmi náročné. Súťažiaci si okrem prípravy svojho “fancy” drinku, ktorého bázou musel byť 3-ročný rum Havana Club, museli pripraviť twist na ďalšie tri drinky /Daiquiri, Mojito, Cuba Libre/ z ktorých si až na mieste vylosovali ten, ktorý potom predstavili a pripravili  za súťažným barom. Tak si vlastne museli pripraviť set-up, servis a zaujímavý príbeh na 4 drinky, čo je naozaj náročné a rešpekt pred každým, kto to zvládol v požadovanej kvalite!
Na začiatku som mal zmiešaný pocit, z ktorého pramenili moje kritické slová. Určite už chceme od barmanov viac, je jasné, že to, čo barmani predvádzali pred dvomi rokmi dnes už nestačí. Napriek tomuto zmiešanému pocitu tu vidím pokrok, snahu a chuť sa ukázať. Vidím, že barmani pracujú, inšpirujú sa a zamýšľajú sa nad tým, ako byť lepší a popri tom, že posúvajú dopredu seba posúvajú dopredu aj svojich hostí. A tak je to dobre.
A o väčšine z nich môžem povedať, že ak budú na sebe pracovať majú na to, aby uspeli aj na medzinárodných súťažiach. Srdečná vďaka a veľký rešpekt za mňa a za Jan Becher Slovensko všetkým, ktorí prišli na súťaž a predstavili pred porotou svoje drinky!

ČESKÁ REPUBLIKA

Česká Havana Grand Prix v tomto roku zaznamenala oproti minulému roku výrazný progres. Vo všetkom.  V mieste konania, v organizácii, vo výbere moderátora, vo výbere poroty /to nepíšem kôli sebe;)/ v kvalite súťažiacich a ich prezentácii. Organizáciu klasickej – nazývanej Mixologickej –  časti súťaže mal na starosti Aleš Půta a práve on sa významnou mierou zaslúžil o tento pokrok, ktorý vystrelil českú HCGP 2011 medzi najuznávanejšie súťaže v Čechách. Prestíž jej dávala uznávaná porota na čele s Peterom Dorellim spolu s Bastianom Hauserom /Barworkz/ a ja som mal tú česť byť tam s nimi. Pravidlá boli postavené  voľnejšie ako u nás. Súťažiaci mali predstaviť a pripraviť tri porcie jedného fancy drinku, ktorého bázou musela byť Havana Club 3- ročná, alebo 7-ročná. To bola spolu s časovým limitom 12.minút jediná podmienka, všetko ostatné bolo len a len na súťažiacom, čo sa veľmi dobre prejavilo aj v kvalite väčšiny prezentácií a drinkov. Mimochodom všetci súťažiaci prezentovali svoje drinky v anglickom jazyku. Aleš umne posunul čas súťaže na šiestu hodinu, súťažilo sa v stupoch po dvoch barmanoch, ktorých na pódiu striedali kubánski tanečníci. Finále predchádzalo kvalifikačné kolo, na ktoré sa prihlásilo 36 barmanov! Franky Benian, Willi Masný a Adam Bursík, boli pozvaní do poroty, aby rozhodli o šiestich finalistoch, ktorí nakoniec predviedli veľmi pekné set-upy, takmer všetci servírovali svoj drink na nejakom nezvyčajnom “podnose” vždy s nejakou chuťoukou. Nikdy nezabudnem na ananásové chipsy od Daniela Prokeša z baru La Casa de la Havana Vieja v Prahe.

A aby som nezabudol, celú súťaž tiež veľmi dobre a s prehľadom modervoval Zdeněk Kaštánek z londýnskeho Quo Vadis.
Zaslúžene a jednohlasne zvíťazila Katka Kluchová, ktorá veľmi dobre a do detailov prepojila Kubu s Českou republikou a táto myšlienka bola dokonale prepojená aj s chuťou drinku.

Gratulujem touto cestou Adamovi Edymu Bursíkovi z bratislavského Lemon Tree a  Katke Kluchovej z pražského Hemingway baru.

VÍŤAZNÉ RECEPTÚRY:

DIRTY & STINKY
by Adam Eddy Bursík
50 ml Havana Club 3 y.o.
10 ml čerstvá limetová šťava
20 ml  kahlúa ochutená kardamonom a škoricou
spôsob prípravy: swizzle
pohár: absinthe glass s kávou a mletou škoricou

HAVANA AFTER DARK
by Kateřina Kluchová
50ml Havana 7 y.o.
15 ml domáci slivkový likér /báza Armagnac/
10 ml cr. de cacao dark
2 streky starené acetto balsamico
spôsob prípravy: stir in mixing glass
podávané s ružou z tenkého plátku slaniny so sušenou slivkou a perníkom.

Posted by: Luboš Rácz