NAJLEPŠIA OLIVA NA SVETE

Nevedel som sa dočkať, kedy sa nalogujem do zákulisa tohto blogu aby som mohol začať písať. Chcem napísať ódu na olivu, aj keď v skutočnosti neviem,  ako sa taká óda na olivu vlastne píše.  Nemyslím tým olivu, ktorú kúpite v metre, či v tescu a je naplnená kápiou, mandlou, či sardelou, alebo jej niekto vytrhal vnútornosti a nechal ju prázdnu. Nechcem ani písať ani o tých olivách, z toho gréckeho obchodu, čo ma z neho vyhnala predavačka a povedala mi, že som zlý človek, pričom som si chcel iba kúpiť dva poháre olív.
Olivy, ktoré sa teraz nachádzajú v našej chladničke v Záhire sú tie najlepšie, aké som kedy jedol. A nie sú z Metra, ani z Tesca. Sú od nášho hosťa. Ten hosť je Talian a predáva v Nitre tú najlepšiu zmrzlinu o ktorej hovoria, že je aj najlepšia na Slovensku. A vie zohnať tie najlepšie olivy. A… chodí k nám na Martini. Nemám na mysli značku vermútu. Myslím na naozajstné Martini – kráľa cocktailov. Na Martini Cocktail. Gin, vermút, bitters, ľad, oliva. A nič iné. Možno citrónová kôra. Ale tá oliva! Kôli tej olive sa oplatí objednať si tento cocktail. Musí to byť iba tento, lebo do žiadneho iného známeho drinku nejde. Teda vlastne aj ide ešte do nejakých a aj do jedného, ktorý je skoro taký istý,  ale miesto ginu sa dáva vodka. Ale v tejto prázdnej verzii tam tá oliva ako keby strácala svoj význam. Ako keby nemala vo vodke dôstojného partnera k jej výnimočnej chuti. Gin je korenistý, silný, plný byliniek a výrazného čistého alkoholu. Jemne z neho vyčnieva  príjemná borievka, plná olejových esencíí.
Chuť  olivy je plná. Šťavnatá. Slaná. Ostatné chute neviem popísať, ale keď do nej zahryznete, vyplní vaše ústa. Ako keby vám explodovala olivová bomba a vtedy presne pochopíte, že to, čo ste jedli pred tým z metra, či z tesca nebola oliva, ale iba nejaká napodobenina. Je hladká, pevná, tmavo zelená, dostatočne veľká, aby sa vynímala na kovovom napichovátku, ktoré má u nás uložené jeden mladý chalan, z ktorého raz bude dobrý barman. Aj to napichovátko je pekné, elegantné a tiež ladí s tou olivou. S hrdosťou ju nesie napichnutú na  sebe a ponára ju do ľadovo vychladeného nápoja. Odpijete si. Cítite ľadovú chuť ginu, zjemnenú vodou z tvrdého ľadu a s troškou dobrého francúzskeho suchého vermútu. Po prehltnutí máte chuť do niečoho zahryznúť. Neviem si predstaviť nič lepšie, ako je táto oliva. Neexistuje. Žiadna nakladaná cibuľka, či nejaká paprička, ani kúsok parmezánu sa tejto chuti nevyrovnajú. Neviem, kto prvý krát ponoril olivu do tohto drinku. Ale keď si dáte ďalší kúsok a ďalší hryz z tejto olivy, uznáte, že to bol génius.

Tak, ako Martini Cocktail, ani oliva nechutí hneď a každému. Je to známe, že sa k tej chuti musíte postupne prejesť. Tak isto, ako si môžte nájsť cestu k Martini Cocktailu. Aspoň jednému. Silnému ako smrť, ľadovému ako buldozér*. Tento cocktail je drinkom baru. Naozajstného baru, kde je za vchodom ťažký zamatový záves, vy ho odhrniete, vstúpite. Vo vnútri hrá džez. Príjemný, rytmický a melodický. Je v ňom skoro tma. Nie úplná, také večerné barové šero, teplé žlté svetlo doplnené svetlom sviečok. Raz za čas si takúto atmosféru dovolíme urobiť aj my. Zväčša v strede týždňa. To je čas Martini a dobrých olív…
A ešte čas dobrých rozhovorov. Lebo tie patria do baru, ktorý je otvorený aj v strede týždňa…

Posted by: Luboš Rácz

* toto spojenie použil pán Alexander Mikšovic na Gimlet. Ja som si ho iba požičal aj na Martini 🙂