Archives for "Nezaradené"

Víťa Cirok, ktorého teraz nejdem predstavovať, lebo mám málo času a spolieham sa na to, že ho moji čitatelia poznajú / ak nie, nech použijú google/, dal dnes na FB ďalší zo svojich energických postov. Nájdite a prečítajte. Je tam k nemu táto fotka.

Skôr, ako vám sem hodím článok, na ktorom pracujem od minulej soboty – bude to naozaj pekná story o benátskom Harry`s Bare, musím sa s vami podeliť o jednu novinku v nápojovom svete, z ktorej som bol na prvý pohľad vyslovene zhrozený.

Mám veľa tém v hlave. Zamýšľam sa nad zbytočnosťou našej práce v súvislosti s udalosťami, ktoré práve prežívame. Mám rozrobený článok o Maťovi Hudákovi ako bol v Bratislave a mám všetky receptúry na jeho drinky, aby ste si ich mohli niekedy v bare namiešať. Mám v hlave internetový obchod, ktorý by nám pomohol predávať naše veci popri ďalších kvalitných produktoch, ktoré zatiaľ u nás nemáme, ktomu chystáme pekné veci s Pernod Ricard.

Ale teraz, v tomto momente má prednosť najdôležitejšia udalosť!
Presne 25 rokov dozadu o 19.00 otvára svoje dvere prvý pravý a naozajstný American bar po 40 ročnej ére socializmu. Keďže nebol internet, nemal som v tom čase ani potuchy, že sa takéto niečo deje. V tom čase som práve nastupoval na moje nové miesto v Mníchove a začal sa učiť základom podobných drinkov, aké vtedy prezentoval Bugsy`s ako svoj hlavný predajný artikel.
Odvtedy sme prešli kus cesty. Síce sa naše cesty nijako výrazne nespojili, vždy kráčal so mnou. Aby som sa neopakoval, vytiahol som z archívu môj článok pre Barmagazine, ktorý som písal pred 10. rokmi a nezmenil by som v ňom slovo ani dnes:

Najprv to znelo ako celkom príjemná správa. Zatvoríme na dva týždne bary a oddýchneme si. Naša práca je náročná a ak už v nejakom dobrom bare vydržali pracovať viac ako rok alebo dva /k čomu vám úprimne gratulujem/, tak vám takáto neplánovaná dovolenka určite prišla vhod a verím, že si to užívate.
Príjemné chvíle strávené svojimi najbližšími zo začiatku len máličko narúša v pozadí nejasný pocit neistoty, ktorý, ak ešte nezačal, bude intenzívnejší budúci týždeň.
Nebojte sa. Prejde to. Dobré bary to snáď s pomocou štátu, a dobrých hostí prežijú. To je však téma na samostatný článok, alebo na nejakú formu diskusie na inej platforme. Myslím si, že každý barman, aj keď mu hrozí strata zamestnania, by mal zostať pozitívny, neopúsťať sa a využiť tieto dni, aby trochu dobehol zanedbané veci, na ktoré počas práce nemal ani pomyslenie, preto že si potreboval jednoducho oddýchnuť a nemyslieť stále na fľaše, receptúry, chute, či techniky. Určite len malé množstvo z vás má možnosť sa sám zatvoriť do baru a skúšať nové drinky do ďalšieho menu, ale keď sa nad tým zamyslíme, dá sa kopu vecí urobiť aj doma a vrátiť sa tak do baru lepší a silnejší ako kedykoľvek pred tým. Dal som dokopy nejaké tipy, ktoré budem postupne aj s vašou pomocou dopľňať, tak poďte na to:

Nemám moc času. Ale zaujali ma dve veci, ktoré sa práve teraz spojili…
Pred pár dňami sme v storkách na instagrame v profile Stana Vadrnu mohli vidieť okrem iných zaujímavostí aj vetu, ktorá hovorila o tom, že sociálne siete ničia ducha profesionálneho bartendingu s čím bezvýhradne súhlasím a na margo toho môžem napísať, že kým dnešných barmanov ovplyvňujú sociálne siete, mňa ovplyvňovali knihy od Schumanna, články v časopise Bar&Mann a virtuálna komunikácia medzi barmanmi a hosťami na prvých internetových stránkach Bugsy`s Baru.

Zase som sa nechal vytočiť od jedného infoportálu, ktorý ma oslovil s ponukou o inzerciu. Sympatické je, že sa nejako neskrývali tým, že za to chcú peniaze, ale aj tak sa mi táto forma inzercie vôbec nepáči. A keď že sa pomaly učím krotiť emócie a nereagovať hneď za horúca, radšej som sa nad tým trochu zamyslel a začal písať. Určite ste viacerí dostali dostali mail s podobnou ponukou:

Rozmýšľam nad trendami, ktoré nás čakajú v barovom biznise v roku 2020. Teda nezačal som len tak sám od seba, prinútil ma k tomu jeden post celkom rešpektovaného nemeckého baru, ktorý servíruje drink v pohári, v ňom sú vložené dva kamene – jede veľký, taký šuter, podobný tomu, ktorým podopierame dvere, keď ich chceme nechať otvorené a druhý taký menší.

“Len jediný barman na svete si mohol dovoliť miešať Negroni prstom”

Odišla Legenda. Určite ste čítali. Určite ste vyjadrili smútok nad tým, že odišiel človek, ktorý inšpiroval nie len svojimi knihami, ale hlavne ľudskosťou ktorá z neho vyžarovala, rozhľadom a umením pomenovať veci presne a trefne, dokonale vystihnúť pointu tak, aby jeho slová zanechali odkaz.