Latest Posts
SMUTNÝ BAR
Už si presne nepamätám dátum, kedy som publikoval tento článok na mojom predchádzajúcom blogu. Našiel som ho zase pri príprave nového menu pre Záhir. Menu má časť nazvanú Stories, do ktorej pribudnú dve-tri nové, ale táto tam zostáva a chcel by som ju dať prečítať aj svojim virtuálnym hosťom, ktorí si ju nemajú možnosť u nás prečítať. Pustite si k tomu túto muziku a čítajte:
FINÁLE SBA /kategória Barman roka/
Včera som mal tú česť sedieť v porote, kde sa stretlo 5 nominovaných barmanov, ktorých považujem za špičku aktívne pôsobiacich ľudí za slovenskými barovými pultami.
Nechcem na tomto mieste popisovať priebeh súťaže, určite tak urobí v najbližšom čísle slovenský Bar Magazine, ktorý prinesie podrobnejší report.
Continue Reading
BEZ NADPISU /alebo krátka poviedka miesto statusu/.
Pani Inžinierka sa ráno osprchuje, na svoje dokonalé, pekne vyšportované a jemne opálené telo si oblečie voňavú spodnú bielizeň. Čipkovanú. Zvodne sa pozrie na spiaceho manžela a odchádza s prísľubom, ktorý zostal visieť vo vôni jej sviežeho parfému. Ponáhľa sa do práce. Náročnej, ale chodí tam rada. Pracuje v banke. Z pokladne a z nudného rátania peňazí už postúpila na prepážku k zákazníkom. Je zvyknutá na prevody, presuny, vklady väčších súm peňazí, vyžíva sa v zložitejších transakciách, čo ju akosi predurčuje k postupu na ďalšiu, významnejšiu pozíciu. Aj keď jej klienti možno budú chýbať. Čím je klient zaujímavejší, tým žiarivejší je jej úsmev.
OBYČAJNÝ BARMAN
Už dlhšiu dobu uvažujem, či sa ešte môžem nazývať barman. Nie, že by som vám na tejto strane chcel slávnostne ohlásiť svoj odchod do barového dôchodku, len rozmýšľam nad toutou krásnou prácou.
Taký barman, ten sa má. Chodí si do práce na svoju smenu. Rád príde o pol hodinku skôr, aby si v pokoji pripravil svoje pracovisko, ktoré nazýva chrámom, či oltárom v ňom. Pripraví si ho tak, aby ho v ten večer nič neprekvapilo. Vie, aký je deň, dokonca cíti niekde v kostiach, či bude dosť práce, alebo to bude kľudný večer. Skontroluje si stav surovín z predošlého dňa pripraví si čerstvé, skontroluje stav zásob alkoholu, ovonia bylinky. Preverí čistotu barovej dosky, vyroná stoličky, pustí si nejaký melodický jazz a pripraví si espresso. K tomu si prinesie noviny a s kávou nasaje informácie z predošlého dňa. Čistý, voňavý, spravidla oholený, si upraví rukávy na košeli, nasadí gumy nad lakeť. V zrkadle skontroluje úsmev a uhladí účes. Uberie na intenzite svetla, ešte raz, len tak pre istotu a potešenie preleští barovú dosku. Prinesie si čerstvé ľadové kocky a je pripravený vítať hostí. Vie takmer o každom jednom, ktorý prekročí prah baru a odhrnie ťažký záves. Veľa z nich pozná. Je tam pre nich. Stretávajú ho pravidelne, zdá sa im až neuveriteľné, že je tam vždy, keď sú práve oni v bare. Myslia si o ňom, že je stále v práci. On aj stále v práci je. S čistou hlavou. Nezaťažený číslami štatistík, či úspešnosti predaja a inými nepodstatnými vecami. Nie je mu jedno, koľko ľudí príde a koľko drinkov predá. Práve naopak. Je rád, keď je tých drinkov viac. Continue Reading
STANISLAV VADRNA GUESTBARTENDING 2014
Minulé dva roky sa naša “barová scéna” nechala unášať mútnymi vodami priemerného hosťa a ako keby z veľkej časti driemala v nejakej zátoke, z ktorej sem – tam niekto vyplával, vystrčil hlavu, dal o sebe vedieť a zase sa ponoril do bežných starostí barového života. Urobilo sa pár skvelých projektov väčšinou v réžii neúnavného podporovateľa barovej kultúry, firmy Pernod Ricard Slovakia a pár barov si stále poctivo robilo svoju robotu v podobe milého servisu a profesionálne podaných drinkov.
Ale tento rok, hoci ešte len začal, sa teda poriadne naštartoval! Čaká nás nie len každoročný /teda už tretí/ slovensko-český Absolut Invite, Becherovka Class, ale aj po prvý krát slovenské kolo Diageo Word Class, ale tým to zďaleka nekončí.
Najväčšou udalosťou tohto, aj keď ešte mladého roka je “návrat” Stanislava Vadrnu za slovenské barové pulty. Teda aby som bol presný, nie len slovenské, ale aj české, či francúzske a som si istý, že Londýn, Mníchov, či iné svetové metropoly nenechajú na seba dlho čakať.
Continue Reading
NAJLEPŠIA OLIVA NA SVETE
Nevedel som sa dočkať, kedy sa nalogujem do zákulisa tohto blogu aby som mohol začať písať. Chcem napísať ódu na olivu, aj keď v skutočnosti neviem, ako sa taká óda na olivu vlastne píše. Nemyslím tým olivu, ktorú kúpite v metre, či v tescu a je naplnená kápiou, mandlou, či sardelou, alebo jej niekto vytrhal vnútornosti a nechal ju prázdnu. Nechcem ani písať ani o tých olivách, z toho gréckeho obchodu, čo ma z neho vyhnala predavačka a povedala mi, že som zlý človek, pričom som si chcel iba kúpiť dva poháre olív. Continue Reading
TISÍCROČNÁ VČELA
Túžba spojiť bar s nejakou ďalšou kultúrnou inštitúciou nepochádza iba z mojej barovej závislosti. Je to túžba stará asi tak, ako existuje kultúra “American Baru” a drinkov amerického typu. Vlastne, keď sa nad tým zamýšľam, tak som som z časti naklonený názoru, že niečo podobné divadlu mohlo kľudne vzniknúť vo viac, či menej v opitých hlavách. Bolo asi prirodzené, že sa pri popíjaní vykvasených ovocných šťavách ľudia zabávali medzi sebou tak dlho, až sa z toho postupom času a civilizovaním spoločnosti stala forma umenia. /ale mohlo to byť aj naopak:)/ Podobným vývojom prešilo aj prírodne vykvasené ovocie a jaskyne postupne vystriedali mahagónom obložené steny baru s lustrami.
Continue Reading